Entity ožívajúce v nepokojných zvukoch kríz

Tvorba Richarda Aradského v kontextoch dvoch výstavných projektov

Načúvanie, stíšenie sa, citlivé prihliadanie, ale aj prepisovanie, chytanie momentov a ich zaznamenávanie, ohýbanie zmyslov a materiálov a preklad zvukových či vizuálnych odkazov prostredí charakterizujú tvorbu Richarda Aradského, ktorá predstavuje umelecko-výskumný proces, zahrňujúci expedície do terénu a prepisovanie krajiny v rôznych formátoch a médiách. Tento prístup je signifikantný pre viacerých*é autorov*ky súčasného umenia, ktorí*é vo svojej tvorbe využívajú tzv. field recording^[1], pozorujú prírodné spoločenstvá alebo sa hlásia k pojmu zvuková ekológia^[2] či k práci s prírodným materiálom.^[3] V Aradského prácach sa však v porovnaní s bežne využívanými spôsobmi interpretácie za pomoci média videa či zvukových vĺn zrkadlí apel na problematiku nerovnováhy v spolužití ľudských a ďalších entít, ktorý je artikulovaný prostredníctvom transformácie záznamov zvuku do vizuálnej, často hmotnej podoby. V texte sa zameriame na vybrané projekty z dvoch samostatných výstav Transcription^[4] a U – Transcript (Urban Transcript)^[5], ktoré v jednotlivých vrstvách diferentných, ale vzájomne prepojených formátov sprostredkovali diváctvu Aradského autorský prejav a navádzali ho k senzorickým aj myšlienkovým vnemom. Tieto diela na jednej úrovni prepisovali bežne zmyslami vnímané aspekty zvuku či hmoty do drevených skulptúr, a na ďalšej odkazovali k stále aktuálnej kritickej situácii vo vzťahoch medzi rôznymi druhmi zvukových krajín a skupinami, ktoré ich obývajú.

Richard Aradský absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a primárne sa venuje médiu sochy, objektu a inštaláciám často dočasného charakteru, situovaným v prírodných lokalitách. Okrem umeleckej činnosti a pedagogickej praxe je súčasťou environmentálne orientovanej skupiny IN SITU^[6]. Jeho primárnym predmetom záujmu, ale aj nástrojom na ďalšiu tvorbu sú vychádzky a záznamy zvukových vĺn (field recordings), ktoré možno čítať aj ako zvukové kresby ďalej autorom transformované do objektov a audiovizuálnych interpretácií.^[7] Na svojej samostatnej výstave Transcription, ktorú v priestoroch bratislavského Domu umenia kurátorsky pripravila Marianna Brinzová v roku 2023, sprítomnil prostredníctvom sôch, zvukov a videa autentické prostredie prírodnej oblasti Dunajských Luhov. Niektoré objekty a časti environmentu, ktorý vznikol na základe autorovho výskumu, boli v minulosti prezentované v exteriéri, napríklad ako súčasť festivalu DOM expedícia súčasného umenia 2023 Záhrada². Na výstave sa tieto diela dostali do “konvenčných” priestorov inštitúcie. Ich rekontextualizácia, dialóg s novými dielami, ale aj spôsob prezentácie, kombinujúci viaceré médiá (pohyblivý obraz, zvuk a fyzický objekt), dokázali diváctvu sprostredkovať skúsenosť v podobe chvíľkového časopriestorového zastavenia, ktoré podnecovalo vrstvy ich individuálnej imaginácie, umocňované možnosťami viaczmyslovej percepcie, no zároveň rozrušovalo obvyklé myšlienkové procesy a nasmerovalo ich ku kritickým úvahám, napríklad o využívaní prírodných zdrojov.

Príroda tu prehovorila prostredníctvom nahrávok prostredia^[8], ktoré Richard Aradský zhmotnil v priestorových objektoch amorfného tvaru. Tie sa stali akýmisi samostatnými entitami či metaforami naturálií, ktoré prenesením zo svojho prirodzeného prostredia a následnou transformáciou na hmotné skulptúry nadobudli nové významové roviny.

Pre dva projekty prezentované na výstave, ale aj pre ostatnú tvorbu autora je charakteristický citlivý a neinvazívny spôsob práce, kedy využíva nájdené naturálie a materiály (vetvy, naplavené drevo alebo vyschnuté konáre), ktoré následne pretvára na suverénne sochárske objekty. Prírodniny sú modifikované jemným rukopisom odkazujúcim k tradičným remeslám, ich výsledné tvary však pôsobia ako nekonkrétne a expresívne priestorové skulptúry. Entity rôznych veľkostí, ktoré by mohli byť interpretované aj ako akési metafory súčasnej, neistej a neustále sa hybridizujúcej reality, predstavuje Aradský ako záznamy konkrétnych zvukových vĺn. V objektoch sa materializujú zvukové sekvencie, ktoré nahráva počas svojich expedícií a prechádzok v rôznych, ekologickou krízou zasiahnutých prírodných oblastiach prevažne západného Slovenska.

V projekte Transkript, ktorý bol na výstave prítomný okrem zvuku a objektov taktiež prostredníctvom videoprojekcie, sa zaoberá prostredím povodia rieky poznamenaným devastačnou ľudskou činnosťou. Video je dokumentárnym záznamom, zachytávajúcim putovanie umelca pozdĺž brehov rieky Dunaj, počas ktorého nahrával zvuky a zbieral prírodniny, materiály k ďalšiemu výskumu a sochárskej tvorbe. Priestoru výstavy dominovali z nich vytvorené skulptúry, zobrazujúce napríklad dĺžky zvukových vĺn. Spolu s audiostopou, ktorá ich sprevádzala, vytvorili miestne špecifický environment vzájomne kooperujúcich entít. V ďalšej časti výstavy bol prítomný iný zvuk, pochádzajúci z druhého videozáznamu a novšieho projektu Transcription. Ten v kontraste s prvou zvukovou stopou zrkadlil prítomnosť zvukov, ktoré bežne nie sú počuteľné, no nachádzajú sa v prírode a ich zdrojom môže byť napríklad aj priemyselná aktivita, ktorá narúša akúkoľvek symbiózu medzi prítomnými prírodnými spoločenstvami. Zvukový záznam, spracovaný do podoby vnímateľnej ľudským sluchom a zaznamenaný prostredníctvom zariadenia, ktoré zachytáva vyššie frekvencie hertzov, nepokojne pripomínal, že téma klimatickej krízy je stále alarmujúco aktuálna a presahuje horizont lokálnej sféry.

Jednotlivé časti výstavy, nasýtené zvukmi a vizuálne výraznými skulptúrami vytvorenými z prírodnín s evidentným zásahom ľudského (umeleckého) činiteľa, asociujú úvahy o prístupe k prírode a jej prežívaní, využívaní či spôsoboch transformácie jej tvarov a telesnosti. Autor sa necháva viesť náhodnou prirodzenosťou nájdených častí dreva, konárov a ďalších artefaktov, no jeho “ľudská ruka” i tak tieto prepožičané kusy modifikuje.

Na výstave v Dome umenia boli autorove projekty, ktoré sa zložito prezentujú v obmedzených vnútorných priestoroch, situované pomerne veľkoryso a tvorili samostatné environmenty obývajúce galerijný priestor. V jeseni roku 2024 sa tvorba Richarda Aradského opäť dostala do interakcie s verejnosťou v kurátorskej koncepcii Marianny Brinzovej, no tentokrát v rozdielnom formáte. Výstava U – Transcript (Urban Transcript) vo špecifickom kontexte galérie Výklad v Trnave prezentovala pokračovanie autorovho projektu zvukových nahrávok prostredí. Aradský sa tentokrát zameral na zmapovanie vybraných častí ekosystému mesta a zvukový materiál zozbieral priamo v uliciach v okolí výstavnej plochy. Vitrínová galéria, ktorá je súčasťou non-stop prístupnej plochy výkladu v centre mesta, sa stala dočasným domovom nových entít – Aradského objektov. Kontext objektov, ktoré tu boli umiestnené v site-specific rozhraní, balansujúcom medzi exteriérom a verejným priestorom, no taktiež v rámci inštitúcie, sa rozšíril o aspekt mestského prostredia a prírodniny invazívnych drevín, ktoré možno nájsť v človekom zanedbaných alebo nevyužívaných častiach mesta. Okrem spôsobu práce s objektmi a ich hmotou, opäť predstavujúcou nekonkrétne tvary podnecujúce imagináciu, bolo na tejto výstave možné sledovať aj vizuálne odlišnosti či podobnosti autorových “prepisov” zvuku, ktorého vlny a narácie sa vo svojej podstate odlišovali od nahrávok vytvorených v prírodných oblastiach.

Oba výstavné projekty by mohli byť v kontexte ekologického aktivizmu považované za málo radikálne či dokonca estetizujúce. Zároveň však priniesli autorskú výpoveď, ktorá komentovala stav konkrétnych lokalít a komunikovala hlas prírody alebo zvukovej aktivity človekom husto osídlenej oblasti. Tento autorsky signifikantný jazyk možno vzťahovať v rovnakej miere na lokálne aj na širšie aspekty zmien prírodných ekosystémov v dôsledku pôsobenia antropocénu – kapitalocénu. Zvuk, pohyblivý obraz a fyzické objekty vzájomne konštruovali ekosystém Aradského myslenia, skomprimovaný do priestorov dvoch uzavretých výstav, čo odlíšilo narativitu diel od straších realizácií ich inštalácií v exteriéri. Výrazný prvok v celkovom prístupe autora predstavuje už naznačená citlivosť a pokora k organickým materiálom, ktoré modifikuje bez použitia chemikálií a ďalších konzervačných či spojovacích materiálov. Jeho diela vznikajú s myšlienkou dočasnosti, pričom pracuje s aspektom ich pominuteľnosti, čo podnecuje zmýšľanie o udržateľných a empatických prístupoch tvorby v symbióze s prírodnými elementmi. Taktiež však možno uvažovať, či je výskum ťažiskovo postavený na reálnom záujme o zbieranie a prepisovanie za účelom sledovania konkrétnych aspektov evidujúcich environmentálne problematické ekosystémy, alebo ide o viac ilustratívnu či esteticky podmienenú činnosť.^[9]

V porovnaní so súčasnými umeleckými projektmi, výstavami a výskumami, venujúcimi sa problematike klimatickej krízy či katastrofálnemu stavu prírodných spoločenstiev, z ktorých niektoré boli naznačené v úvode, sa Aradského výstavy vyznačovali umiernenejším prístupom, ktorý má však často kompetencie práve svojim metaforickým a poeticky orientovaným jazykom evidentnejšie podporiť tematizáciu problémov. Zároveň necháva otvorené možnosti interpretácii prostredníctvom viacerých rovín asociácií a individuálnej imaginácie rôznych skupín diváctva. Situovaním v centre Bratislavy alebo priamo v pešej zóne Trnavy dostali autorove projekty ďalšiu kontextuálnu vrstvu, ktorá pripomenula pretrvávajúci stav našej každodennej existencie v toku sociálno-spoločenských aspektov života. V tých sa ľudská spoločnosť problematicky dostáva aj k vlastným, intímnejším problémom, akcelerujúcim sa na základe konglomerátu aktivít a potrieb, ktoré sama produkuje. V tomto zmysle je potom možné Aradského skulptúry-entity vnímať ako metafory súčasnosti, hybridy myšlienok a afektov v spletiach vzťahov, ktoré sa rozpínajú naprieč spoločenstvami aktérstva nie výhradne antropomorfnej spoločnosti. Otázkou ostáva, nakoľko je umenie povolané či schopné hýbať hranicami vnímania, ale aj myslenia týchto ľudských a prírodných spoločenstiev – ekosystémov, ktoré spolu s problematickou situáciou kulminujúcich kríz a toxicity dávno nemožno explicitne oddeľovať.

 

---

^[1] Ide o proces zaznamenávania zvukov v teréne, možné preložiť ako terénne nahrávky/nahrávanie.

^[2] Viac o kontextoch a výskume v oblasti zvuku a krajiny alebo o prístupoch vo vývoji akustických záznamov prírodných oblastí nájdete napríklad v texte Miloša Vojtechovského z roku 2020. Dostupné tu.

^[3] V súvislosti s výskumom prírodných oblastí s dôrazom na environmentálne problémy možno spomenúť napríklad prácu Jána Skaličana. S ďalšími kontextmi ako psychoakustika s presahmi k experimentálnej hudbe pracuje napríklad Jonáš Gruska. Problematikou field recording a zvukovou ekológiou sa v českom prostredí zaoberajú napríklad Michal Kindernay, Jan Šenkyřík a ďalší.

^[4] Richard Aradský: Transcription, Dom umenia, 2. poschodie, Národné osvetové centrum, Bratislava, 23. 9. – 13. 10. 2023, kurátorka: Marianna Brinzová.

^[5] Richard Aradský: U – Transcript, Galéria Výklad, Trnava, 19. 10. 2024 – 22. 11. 2024, kurátorka: Marianna Brinzová.

^[6] Zoskupenie IN SITU pozostáva z umelcov a umelkýň tvoriacich v rôznych médiách a rozvíjajúcich koncepty nature art a side-specific realizácie v prírodnom prostredí. Kolektív pripravil v Dome umenia v Bratislave v roku 2024 samostatnú výstavu IN SITU VIII., kde boli prezentované diela z pravidelného sympózia, ktoré sa tento rok konalo v Chľabe. Viac o sympóziu a výstave dostupné tu.

^[7] Proces zberu zvukového materiálu a niektoré z diel autora, umiestnené v autentickom prostredí, možno sledovať napríklad vo videozázname, ktorý bol prezentovaný na výstave Transcription v roku 2023. Dostupné tu.

^[8] Prirodzené zvuky krajiny, zurčania rieky a ďalších prírodných živlov alebo živočíchov, ktoré autor zaznamenáva systematicky počas svojich vychádzok.

^[9] O problematike transformácie zvukového média (primárne hudby) do priestoru, architektúry či obrazu uvažuje napríklad Martin Flašar v eseji Od kódu k hmotě, ktorá je súčasťou publikácie: HLAVÁČKOVÁ, Jitka a VOJTĚCHOVSKÝ, Miloš (ed.), 2020. Zvuky, kódy, obrazy. Praha: ArtMap. ISBN 978-80-907873-4-6.