Konfrontujúce sa ženské úlohy

Navštívili sme otvorenú dielňu Anikó Kovács Csonga

Anikó Kovács Csonga (1987, Michal na Ostrove), grafička a konceptuálna umelkyňa, sa 16. septembra 2023 po trojročnej tvorivej prestávke opäť prihlásila so samostatnou výstavou vo vlastnej dielni.

Otvorená dielňa, ktorá bola zrealizovaná v spolupráci s kurátorkou Renátou Szabó Bodó, bola úvodným podujatím projektu s názvom Konfrontácie, ktorá je prvou výstavou umelkyne, kde skupinovo predstavila svoje diela o materstve a je to zároveň jej prvou individuálnou výstavou od roku 2018, keď sa stiahla do úzadia. Týmto podujatím teda otvorila novú etapu svojej tvorivej činnosti, ktorá je v porovnaní s uplynulými rokmi iná, čo sa týka používania materiálov, systému symbolov a zároveň prístupu k priestoru, predsa ju však možno spájať s jej predchádzajúcimi dielami.

Konfrontácie je projekt zahŕňajúci viacero rokov, ktorý sa venuje tému výskumu dejín umenia v strednej a východnej Európe, presnejšie ženám-umelkyniam, ktoré sa dostávajú čoraz viac do popredia, berie si pod drobnohľad umeleckú reprezentáciu materstva na základe pojmov tradície a emancipácie.

Feministický diskurz zohrával veľkú úlohu v otvorení diskusií o nerovnosti medzi pohlaviami, o výzvach a o meniacich sa úlohách ženských archetypov. Tento diskurz zároveň posilnil rozdiely medzi rozličnými európskymi regiónmi a ich vlastnou ženskou identitou a poukázal na rozdiely medzi pohlaviami v týchto krajinách.

V katolícko-konzervatívnych krajinách ako napríklad aj na Slovensku bola prítomná rozšírená reprezentácia mýtu hrdinskej a sebaobetujúcej sa ženy (Mater Dolorosa)[1], no po zmene režimu sa dôraz presunul na esenciálnosť materstva, keď podľa ideológie možno naplnenie ženskej existencie objaviť v materstve, respektíve matka je heterosexuálnym pilierom rodiny. Tento mýtus je patriarchálnou konštrukciou, ktorá má vplyv aj na Anikó Kovács Csonga a jej umenie. Ako mladá matka dvoch detí žijúca na dedine, ako manželka, žena v domácnosti, a pracujúca žena vykonáva úlohy, ktoré z viacerých hľadísk obmedzujú jej autorskú slobodu, ona ich však predsa považuje za inšpirácie.

Vystavené diela vznikli v dvoch etapách, ktoré sa za pomoci experimentálnej grafiky usilujú predstaviť ženské úlohy a materstvo. Postavami a „surovinami“ jej starších objektov, ktoré vznikli v období v rokoch 2016-2018, boli ešte jej deti a tehotenstvo.

Po tvorivej prestávke pokračovala vo svojej sérii v roku 2021, do jej centra umiestnila už seba samu: ženu-líderku, ktorá hľadá naplnenie vo svojom umení, a matku, ktorá drží pohromade rodinu a komunitu, a tieto dve osoby sú v neustálom konflikte.

Jej najnovšie diela hovoria o ťažkostiach pri pokusoch o sebarealizáciu. Namiesto anonymity sa odhaľuje pomocou vlastnej tváre a vykonávaním úloh v spoločnosti.

Žánrovo pestré diela spája aj rad symbolov, ktoré si vybrala autorka a ktoré čerpajú z každodenných predmetov súvisiacich s materstvom (cumeľ, žehlička, vysávač, textilná plienka). Namiesto klasických nosičov experimentuje s použitím rozličných materiálov (zrkadlo, fólia, plexisklo, detské oblečenie), ich kombinovaním či vrstvením, a vytvára inštalácie, ktoré dávajú priestor na mnohovrstvové interpretácie diela.

V našom krátkom videu okrem predstavenia tvorby rozpráva samotná umelkyňa Anikó Kovács Csonga o tom, ako prežíva úlohy ženy-matky-umelkyne.

---

[1] Kult Márie bol na území Uhorska prítomný už od 11. storočia. Panna Mária ako patrónka a ochrankyňa krajiny zohrávala celé stáročia dôležitú úlohu v ideologickom myslení a ideovej propagande daných období. Hľadeli na ňu ako na záruku prežitia národa. Keď muži bojovali vo vojne, podieľali sa na povstaní alebo sedeli vo väzení, všetky bremená rodiny znášali ženy. Ženu bojujúcu za zachovanie rodnej zeme spájali s postavou kresťanskej Mater Dolorosy (Sedembolestnej Panny Márie), ktorá zdieľala utrpenie svojho Syna (mužov, otcov a synov bojujúcich za vlasť, symbolicky za celú krajinu), čím sa stali sekulárnym náprotivkom Panny Márie.

Preklad: Lenka Nagyová