Kúsok lesa pre budúce generácie

Väčšina z nás sa utieka do lesa, aby našla pokoj, odpočinula si či nabrala novú energiu, a práve jedným zo zámerov výstavy je preniesť túto atmosféru lesa do galerijných priestorov. Maliarka a intermediálna umelkyňa Helen Tóth (1992) je absolventkou 4. ateliéru Ivana Csudaia a ateliéru +XXI Daniela Fischera Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Leitmotívom, ktorý autorka podrobne rozpracováva, sú práve lesy, ktoré prezentuje vo forme maľby, objektu alebo land-artovými inštaláciami a vďaka dialógu s prírodou a skúmaniu krajiny umožňuje hlbšie uvažovať nad prírodou samotnou.

Autorka ako plenéristka je v priamej konfrontácii s lesným prostredím a stromami, ktorú sprevádza jej osobný výskum. Tvorba Helen Tóth začína zbieraním rôznych prírodnín ako sú machy a lišajníky, šišky, kôra stromov, vetvičky alebo ihličie, ktoré prenáša do svojho ateliéru a následne z nich vytvára herbáre. Do tohto procesu zapája aj svojich blízkych. Autorka nie je zameraná výhradne iba na jeden biotop, a preto v jej zbierke a následných dielach nájdeme fragmenty nielen z rôznych oblastí Slovenska, ale aj zo zahraničia. Prírodniny teda v ďalšom procese slúžia ako vzorkovník pre kresby a maľby alebo sa stávajú súčasťou objektov. Autorka však vo svojej práci nezobrazuje tradičnú krajinnú scenériu, ale nazerá na prírodu subjektívne. Jej umelecké výstupy zobrazujú výrezy z prírody či detaily stromov a svojim maliarskym jazykom sa snaží odhaliť ich skrytú osobnosť.

Výstava Come Closer to See the Radiant Tree prezentuje maľby s rôznorodými prístupmi k téme lesa, ktorej sa Helen Tóth venuje dlhodobo a systematicky. Kurátorský výber diel menšieho formátu nenarúša estetiku neveľkého priestoru A7 Gallery zaklenutého krížovou klenbou. Už pri prvom pohľade je v maľbách a kresbách Helen Tóth viditeľná práca s inscenáciou krajiny, ktorú by sme len ťažko hľadali v našom okolí. Autorka aj v tomto prípade rôznorodo spája nájdené artefakty, poetické názvy a výrezy prírody, a vytvára tak hybridy, ktoré tvoria takmer neexistujúce prírodné ekosystémy. Takouto demonštráciou je aj dielo Villa Torlonia Meets Popradské pleso, v ktorom sa najzreteľnejšie prejavuje maliarkina potreba spájať biotopy, v tomto prípade palmu z vily v Ríme, kde Helen Tóth absolvovala rezidenčný pobyt, so zlomeným ihličnanom zo Slovenska. Dielo sa tak dá čítať v rozličných kontextoch. Na jednej strane je nadmerný výrub našich lesov, kvôli čomu sa pri silnom nárazovom vetre stromy lámu, a na strane druhej je klimatická kríza, v dôsledku ktorej nachádzajú pôvodne stredomorské rastliny čoraz lepšie podmienky pre svoj rast aj u nás. 

Monochromatické odtiene farieb sú v jej maľbách a kresbách nositeľmi silného symbolického odkazu častokrát na hranici reality, navodzujú pocit nadprirodzenosti a tajomnosti. Motív spolu s farbou „pripomína vyblednuté diapozitívy.“ Ešte viac umocňuje melancholickú náladu povrchová úprava kresieb zaliatych do vrstvy živice, ktorou tak autorka do svojich diel vnáša ďalšiu významovú rovinu. Živica zastavuje pôsobenie času a konzervuje obraz, aby dielo prežilo naveky. Zároveň funguje ako ochranná vrstva pred zásahom zvonku. Paradoxnou sa stáva myšlienka, v ktorej autorka pretvára krajinu vo svoj vlastný neexistujúci obraz a zároveň ho konzervuje, aby do neho nemohlo byť zasahované a nebol pozmenený. Rovnako je to aj pri objektoch, ktoré sa stávajú ústredným bodom miestnosti.

V jednoduchej inštalácii v podobe poličky – rebríku so zaváraninovými pohármi zalieva nazbierané artefakty živicou, pričom obe zložky evokujú pocit konzervovania a uchovávania informácií pre budúce generácie. V prípade pohárov absentujú poetické názvy, ktoré autorka nahrádza jednotným pomenovaním – Florálne hybridy a odkazuje  na podstatu svojej tvorby. Pri bližšom pohľade si môžeme všimnúť, že nielen autorkine obrazy sú posunuté do nerealistickej roviny, ale rovnako zasahuje aj do nájdených prírodnín, napr. v podobe zapletených vrkočov ihličia. Prevažnú časť výberu diel tvoria diela zakonzervované živicovou vrstvou, a tak výber pôsobí do značnej miery muzeálne vzbudzujúc pocit potreby prírodu chrániť. Výstava je teda aj formou výstrahy, aby ďalšie generácie neboli nútené spoznávať prírodu  z „pohárov“. 

Kurátorský text upozorňuje diváka aj na ďalšiu formu prezentácie autorkinej tvorby. V land-artových dielach upravuje nájdené fragmenty, ktoré následne invazívnym spôsobom inštaluje späť do pôvodného prostredia, čím posúva reálnu krajinu na pokraj nereálnosti. Pomyselným posledným krokom je zaznamenanie miesta v GPS súradniciach, aby si inštaláciu mohli diváci sami nájsť. Kurátorka výstavy Kristína Hermanová preto v texte opisuje dielo Twigs z roku 2022 patriace do land-artovej série, ktoré sa vzhľadom na svoju podstatu nedá preniesť do galerijného priestoru. 

Aj keď nás sprievodný text oboznamuje s viacerými rovinami práce Helen Tóth, kurátorka v ňom až príliš odkazuje na autorkine staršie výstavy, pričom by sa žiadalo ísť viac ku „koreňom“ významu diel na výstave. 

Helen Tóth: Come Closer to See the Radiant Tree (kurátorka: Kristína Hermanová), A7 Gallery, Banská Bystrica, 02. 10. 2024 – 10. 12. 2024

Foto: Jan Kostaa

Coverfotka: Helen Tóth: This is the skin of a tortured forest 2 (2024)