Konfrontujúce sa ženské úlohy

Navštívili sme otvorenú dielňu Anikó Kovács Csonga

Anikó Kovács Csonga (1987, Michal na Ostrove), grafička a konceptuálna umelkyňa, sa 16. septembra 2023 po trojročnej tvorivej prestávke prezentovala samostatnou výstavou vo vlastnom ateliéri.

Otvorený ateliér realizovaný v spolupráci s kurátorkou Renátou Szabó Bodó  bol úvodným podujatím projektu s názvom Konfrontácie. Bol prvou výstavou umelkyne, kde súborne predstavila svoje diela o materstve, a zároveň aj prvou samostatnou výstavou od roku 2018, kedy sa stiahla do úzadia. Týmto podujatím tak otvorila novú etapu vo svojej tvorivej činnosti, ktorá je v porovnaní s uplynulými rokmi iná čo sa týka používania materiálov, systému symbolov i priestorovej konštrukcie, predsa je však možné prepojiť ju s jej predchádzajúcimi dielami.

Konfrontácie je projekt zahŕňajúci viacero rokov, ktorý sa v oblasti výskumu dejín umenia strednej a východnej Európy venuje téme, ktorá sa čoraz viac dostáva do popredia, a to téme ženy-umelkyne, kladie pod drobnohľad umeleckú prezentáciu materstva v kontexte pojmov tradície a emancipácie.

Feministický diskurz zohrával veľkú úlohu v otvorení diskusie o nerovnosti medzi pohlaviami, o výzvach a o meniacich sa úlohách ženského archetypu. Táto rozprava zároveň posilnila rozdiely medzi osobitou ženskou identitou rozličných európskych regiónov a poukázala na rozdiely medzi pohlaviami v týchto krajinách.

V katolícko-konzervatívnych krajinách, akou je aj Slovensko, existovala rozšírená prezentácia mýtu hrdinskej a sebaobetujúcej sa ženy (Mater Dolorosa)[1], ale po zmene režimu sa dôraz presunul na esenciu materstva, ktorá hlása naplnenie ženskej existencie v materstve, respektíve v obraze, kde matka je pilierom heterosexuálnej rodiny. Tento mýtus je patriarchálnou konštrukciou a vplýva aj na Anikó Kovács Csonga a jej tvorbu. Ako mladá matka dvoch detí žijúca na vidieku, ako manželka, ako domáca pani, ako pracujúca žena vykonáva okruh úloh, ktoré z viacerých hľadísk obmedzujú jej tvorivú slobodu, ona ich však predsa berie ako inšpiráciu.

Vystavené diela vznikli v dvoch etapách, prostredníctvom experimentálnej grafiky sa usilujú prezentovať úlohu ženy a materstvo. Postavami a „materiálom“ jej starších objektov, ktoré vznikli v období 2016 – 2018, boli ešte jej deti a tehotenstvo.

Po tvorivej prestávke pokračovala v roku 2021 v tejto sérii, avšak do centra pozornosti umiestnila už seba: ako ženu, ktorá je sama so sebou v neustálom konflikte – ženu, ktorá sa chce realizovať vo svojej tvorbe, líderku a ženu – matku, ktorá stmeľuje rodinu a komunitu.

Jej najnovšie diela hovoria o ťažkostiach takejto sebarealizácie. Namiesto anonymity sa sprítomňuje vlastnou tvárou a akceptovaním role, ktorú zaujíma v miestnej spoločnosti.

Žánrovo pestrý súbor diel spája aj rad symbolov, ktoré autorka používa a ktoré súvisia s každodennými predmetmi spojenými s materstvom (cumeľ, žehlička, vysávač, textilná plienka). Namiesto klasických nosičov experimentuje s použitím bežných materiálov (zrkadlo, fólia, plexisklo, detské oblečenie), experimentuje s ich využívaním, kombinovaním či vrstvením a vytvára inštalácie, ktoré dávajú priestor mnohovrstvovej interpretácii diela.

V našom krátkom videu predstavujeme tvorbu Anikó Kovács Csonga, a o prežívaní úlohy ženy-matky-umelkyne rozpráva aj samotná umelkyňa.  

---

[1] Mariánsky kult bol na území Uhorska prítomný už od 11. storočia. Panna Mária ako patrónka a ochrankyňa krajiny zohrávala celé stáročia dôležitú úlohu v ideologickom myslení a ideovej propagande danej doby. Hľadeli na ňu ako na záruku prežitia národa. V čase, keď muži bojovali vo vojne, boli v povstaní či vo väzení, znášali ženy všetky bremená rodiny. Žena bojujúca za prežitie vlasti bola spájaná s postavou kresťanskej Mater Dolorosy (Sedembolestnej Panny Márie), ktorá zdieľa utrpenie svojho Syna (mužov, otcov a synov bojujúcich za vlasť, symbolicky za celú krajinu), čím sa stáva svetským ekvivalentom Panny Márie.

Preklad: Lenka Nagyová