Ako chce SNS meniť Fond na podporu umenia a prečo ho odborná verejnosť bráni
V parlamente sa aktuálne prerokovávajú zmeny, ktoré zásadným spôsobom menia fungovanie verejnoprávneho Fondu na podporu umenia (FPU). Ako Fond funguje, čo sa v ňom má meniť a prečo kultúrna obec proti návrhu ostro vystupuje?
Aktuálne navrhované zmeny zákona o FPU zásadne menia systém jeho fungovania a ohrozujú nezávislosť kultúrnych dotácií. Novela s pozmeňovacími návrhmi Romana Michelka (SNS) mení nielen počet, ale aj kompetencie Rady fondu. Tá v súčasnosti prijíma vnútorné predpisy fondu a samotné žiadosti podľa vopred definovaných a verejne dostupných kritérií posudzuje približne 70 odborných komisií. Nová kompetencia by v Rade nastolila prevahu ministerských nominantov a umožnila jej rozhodnúť aj v rozpore so stanoviskom odbornej komisie. Nie je pritom jasne definované na základe čoho bude takéto rozhodnutie možné a či bude Rada opätovne posudzovať každú z tisícok predložených žiadostí. Takáto zmena by znamenala aj významné oneskorenie oznámení o podpore projektov, ktoré FPU odhaduje na dvojnásobok oproti aktuálnemu dvojmesačnému procesu.
Fond na podporu umenia distribuje verejné zdroje v oblasti kultúry prostredníctvom grantových schém. O dotáciu či štipendium na svoje aktivity sa môžu uchádzať organizácie a jednotlivci z oblasti literatúry, divadla, tanca, vizuálneho umenia, hudby, tradičnej kultúry, digitálnych hier či medziodborových projektov. Špeciálne výzvy sú určené pre kultúrne centrá, kreatívny priemysel či výskum a vzdelávanie. Finančne prispieva aj k prevádzke tohto magazínu. Podobne ako verejnoprávne fondy napríklad v Spojenom Kráľovstve či Nórsku, FPU funguje na tzv. arm’s lenght princípe, ktorý zaručuje nezávislosť rozhodovania: Fond do veľkej miery nahrádza dotačnú činnosť ministerstva kultúry, pričom je nezávislý od ústredných orgánov verejnej správy.
Projekty žiadateľov o podporu posudzujú päť až sedemčlenné odborné komisie, ktoré tvoria osobnosti s expertízou v danej oblasti. Nominovať do komisií ich pritom môžu právnické osoby aktívne v oblasti umenia, kultúry či kreatívneho priemyslu. Ročne FPU spracuje približne 5 000 predložených žiadostí a uzavrie asi 3 300 zmlúv s úspešnými žiadateľmi. Rozpočet Fondu sa od jeho vzniku v roku 2018 nezmenil – predstavuje 20 000 000 EUR pričom výška žiadanej sumy ročne dosahuje približne 65 až 80 miliónov.
FPU pritom čelí rôznym výhradám dlhodobo a to aj zo strany odbornej verejnosti a žiadateľstva. Nespokojnosť je spojená najčastejšie s nezískaním podpory z Fondu, pričom sa aktuálne tematizujú najmä regionálne rozdiely v prideľovanej výške peňazí. Niektorí neúspešní žiadatelia citujú jednovetné zdôvodnenia rozhodnutia komisie, proti ktorému nie je možné sa odvolať.
Hoci je pravda, že najviac financií z Fondu získavajú projekty v Bratislavskom kraji, celková úspešnosť žiadostí je naprieč Slovenskom vyvážená. Pohybuje sa v rozpätí od 52 do 60 percent, pričom najviac podporených žiadostí je v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Najväčší počet žiadostí FPU predkladajú žiadatelia z Bratislavského a Banskobystrického kraja. V minulom roku bolo najviac žiadostí podporených v oblasti hudby, v ktorej bola rozdelená aj najvyššia suma. Najviac podporených žiadostí je z oblasti knižníc.
Čo teda rozhoduje o ne/úspechu žiadosti? Aj na základe osobnej skúsenosti z komisií FPU môžem potvrdiť, že kľúčové sú dva faktory: kvalita predloženého projektu a výška financií, ktoré sú pre danú výzvu k dispozícii. Počas hodnotení každú žiadosť komisia posudzuje na základe piatich vopred stanovených kritérií: umeleckého prínosu, doterajších umeleckých aktivít žiadateľa, rozpočtu, realizačného plánu a prínosu pre cieľovú skupinu. Pri nedostatočne vypracovanej žiadosti nie je možné podporiť projekt len na základe doterajšieho prínosu a pôsobenia žiadateľa v danej oblasti, čo je argument, ktorý opakovane uvádza Michelko.
Aj bývalý riaditeľ FPU Jozef Kovalčik v minulom roku v rozhovore pre Denník N uviedol, že vzhľadom na poddimenzovaný rozpočet inštitúcie nastala situácia, kedy nie je možné podporiť ani niektoré kvalitné projekty. Nedostatok financií sa pritom FPU snažil kompenzovať rôznymi opatreniami, ako napríklad vylúčením študentstva z možnosti uchádzať sa o štipendiá, za čo tiež čelil kritike. Poslanec Michelko zato vo svojej novele navrhuje navýšenie rozpočtu FPU len o jedno percento, čo pre možnosť podpory väčšieho počtu žiadostí predstavuje zanedbateľnú zmenu.
Súčasťou zasadnutí komisie sú neraz dlhé diskusie a argumentácie, v prípade projektov žiadajúcich istú výšku sumy dokonca majú žiadatelia možnosť osobného vypočutia a vysvetlenia svojho zámeru komisii. Formulovanie konkrétnych výhrad, ktoré predstavujú jedinú spätnú väzbu pre nepodporené projekty, je náročné vzhľadom na citlivosť problému aj časový tlak, v ktorom komisia pracuje. Vo výsledku sú teda rozhodnutia neraz komentované jednou vetou, z mojej skúsenosti však vždy s ambíciou v rámci možností nasmerovať žiadateľa k slabinám žiadosti a zvýšeniu úspešnosti do budúcna.
V tomto ohľade pozmeňujúci návrh opäť neponúka riešenie, len prenáša rozhodovanie o podpore z 300 odborníkov a odborníčok na 13-člennú radu, z ktorej 8 členov nominuje ministerka kultúry. Taktiež nijako neadresuje spomínanú nemožnosť odvolania proti rozhodnutiu Fondu, ktorú Michelko uvádza ako problémovú. Z minulosti je pritom zrejmé, že sám FPU je otvorený dialógu a reflektuje na požiadavky žiadateľstva – po kritike napríklad stanovil limit pre znižovanie žiadanej sumy tak, aby s pridelenými financiami bolo možné projekty skutočne realizovať (čo však na druhej strane opäť limituje množstvo žiadostí, ktoré je možné podporiť).
Častým argumentom v aktuálnej diskusii okolo FPU je aj nutnosť kontroly nakladania s verejnými financiami. Nie je pritom pravda, že Ministerstvo kultúry takéto nástroje kontroly nemá – aktuálne má svojich zástupcov v Rade aj dozornej komisii, podieľa sa na kontrole hospodárenia FPU aj nastavovania jeho priorít. Fond zároveň podlieha kontrole množstva ďalších orgánov (NKÚ, ÚVA, PMÚ či MF SR). Avšak Michelko chce meniť kompetencie Rady fondu tak, aby nominovala dvoch členov do dozornej komisie, ktorá má za úlohu Radu kontrolovať. Tieto zmeny teda len zvyšujú riziko konfliktu záujmov v orgánoch Fondu, devalvujú odbornú expertízu a znižujú transparentnosť celej inštitúcie.
Okrem samotného chronického podfinancovania je namieste hľadať aj ďalšie príčiny a riešenia aktuálneho pôsobenia Fondu na podporu umenia. Aktuálna diskusia je však problematická svojou jasnou politickou motiváciou, ktorá absolútne nezohľadňuje odbornosť a štandardné postupy. Nielenže Michelkovmu návrhu nepredchádzala akákoľvek systematická participácia umeleckej a kultúrnej komunity, kľúčové zmeny priniesol až prostredníctvom pozmeňovacieho dodatku. Na žiadnom z doterajších zasadnutí, kde boli zmeny v zákone diskutované, nedostal priestor na vyjadrenie riaditeľ FPU Róbert Špoták. O navrhovaných zmenách s ním ani iným zastúpením Fondu nikto vopred nediskutoval. Navrhnuté zmeny tak nezohľadňujú procesy FPU a ich schválenie môže jeho činnosť kompletne paralyzovať v rozsahu niekoľkých mesiacov, kým inštitúcia bude schopná aktualizovať všetky svoje smernice a zmluvy na nové postupy.
Deštruktívny potenciál navrhovaných zmien vyvolal vlnu protestov – či už priamo na zhromaždení pred NR SR (16. 4.), alebo vo forme výziev poslancom a poslankyniam. Za 24 hodín od zasadnutia Výboru pre médiá a kultúru sa viac ako tretina členov a členiek odborných komisií FPU vyjadrila, že v prípade jeho schválenia odmietajú svoje ďalšie pôsobenia v komisiách. Viac ako 200 zriaďovaných a nezriaďovaných organizácií pôsobiacich v kultúre a umení naprieč celým Slovenskom formulovalo svoju podporu FPU a znepokojenie nad návrhom vyjadrili aj Rada na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, VŠMU či Spolok koncertných umelcov. Platforma Otvorená kultúra tiež vytvorila automatizovaný nástroj, ktorý umožňuje poslať výzvu poslancom a poslankyniam, aby hlasovali proti prijatiu zákona. Rozprava k novele má pokračovať v utorok 23. 4. a je jasné, že nesúhlas kultúrnej obce zďaleka neutícha.
Fotografie: Fond na podporu umenia/Facebook; Instagram