Syntéza podstaty

Recenzia monografie o Júliusovi/Gyulovi Szabóovi

Ďalším zo série článkov, ktorými si pripomíname v minulom roku zosnulú historičku umenia Kláru Kucsera Kubičkovú, je recenzia dovtedy chýbajúcej monografie o Júliusovi/Gyulovi Szabóovi, ktorá vyšla v jej editorskom spracovaní v roku 2007.

Trianonská mierová zmluva, ktorá zavŕšila I. svetovú vojnu, rozčlenila územie historického Uhorska nielen geograficky, hospodársky a politicky, ale aj v kultúrnom a umeleckom zmysle. V súvislosti s maďarskými umeleckými komunitami a aktivitami umelcov, ktoré z tejto roztrieštenosti postupne vznikali a mali svoje osobité regionálne charakteristiky, v nadväznosti na ich integráciu do maďarských dejín menia, vyvstáva dodnes množstvo nezodpovedaných otázok. Napr. ako sa dajú tieto organizácie a životné diela začleniť do maďarskej histórie umenia, či existuje iný spôsob, než ich zaradenie vo vzťahu k centru v podstate na základe ich vzdialenosti alebo odcudzenia sa od neho?

Pre vytvorenie komplexných prác, ktoré zohľadňujú a skúmajú aj tieto hľadiská, je však bezpodmienečne nutné spoznať a predstaviť životné diela maďarských umelcov, ktorí po sa zmene hraníc v roku 1920 stali v podstate zahraničnými umelcami pôsobiacimi vo svojom rodisku, ale v novej krajine. Je možné pozorovať viacero stupňov tohto poznania – existujú umelci, ktorých meno je už v umelecko-historických kruhoch známe, takže sa núka prehlbovať vedomosti o ich tvorbe; a sú aj umelci, ktorých meno sa len sporadicky objavuje v odborných diskusiách o maďarskom umení 20. storočia.

Autori monografie, ktorú predstavuje tento článok, si vytýčili za cieľ komplexnejšie predstaviť dielo práve takéhoto autora – Júliusa/Gyulu Szabóa. Monografia bola vydaná v roku 2007 pri príležitosti stého výročia narodenia umelca pochádzajúceho z Lučenca, a zároveň pri príležitosti tridsiateho piateho výročia jeho úmrtia. Okrem šiestich štúdií v maďarskom jazyku, ktoré z rôznych hľadísk predstavujú a skúmajú životnú cestu umelca, sa v monografii nachádza aj výber z textov a korešpodencie umelca. Obsah štúdií je zhrnutý v krátkych abstraktoch v slovenskom a anglickom jazyku. Texty sú doplnené bohatým obrazovým materiálom, ktorý ponúka prehľad všetkých období životného diela, poskytuje jeho obraz, ilustruje všestranné, bohaté životné dielo.

Publikácia obsahuje biografické údaje, databázu údajov, zoznam výstav, zoznam obrazov a aj bibliografiu; je doteraz najkomplexnejším predstavením tvorby Júliusa/Gyulu Szabóa.

Podrobnosť doterajšieho spracovania životného diela dokladá aj to, že pred uvedenou monografiou ponúkala hlbší pohľad na literárne dielo Júliusa/Gyulu Szabóa v maďarskom jazyku len jediná kniha (Szabó Gyula – breviárium. Madách – Posonium, 2001. /Július Szabó – breviár). Dôvodom môže byť jednoducho rozsah životného diela – nielen čo sa týka jeho množstva, ale aj jeho rôznorodosti. Umelecká činnosť Júliusa/Gyulu Szabóa bola veľmi mnohostranná – témou, štýlovo, ako aj využívaním nástrojov a materiálu. Jeho pozostalosť zahŕňa viac než šesťtisíc umeleckých diel a stavia tak prípadných výskumných pracovníkov pred herkulovskú úlohu.

Táto všestrannosť určila ďalší z cieľov monografie, vytýčený aj v úvode knihy, a to aby odborné štúdie v knihe reflektovali na určité čiastkové témy. 

Prvou štúdiou monografie (Csillagsors/Hviezdny osud) má tón osobného spomínania a je z pera maliarovej manželky Kingy Haltenberger Szabó. Text približuje okolnosti ich prvého stretnutia a ponúka prehľad životnej dráhy Júliusa/Gyulu Szabóa počnúc rokmi jeho mladosti až po jeho smrť v roku 1972 v Prahe. Kinga Haltenberger sa stala maliarovou družkou v posledných rokoch jeho života, ale má poznatky z prvej ruky aj o období pred ich zoznámením – vďaka Szabóovým rozprávaniam a zápiskom v jeho denníku. Blízkosť vyplývajúca z Haltenbergerovej postavenia je jedným z najsilnejších aspektov štúdie, preto úvod monografie netvorí štandardný biografický prehľad, ale životopis bohato pretkaný osobnými spomienkami. Štúdia je mimoriadne zaujímavým prínosom pre lepšie pochopenie životnej dráhy umelca. Jednou z takýchto je informácia, že po I. svetovej vojne nemal Szabó istý čas v novovzniknutom Československu štátne občianstvo.

Autorkou druhej štúdie v publikácii (A lényeg csodálatos szintézise/Nádherná syntéza podstaty) je Virág Böröczfy. Názov pochádza z jedného listu Júliusa/Gyulu Szabóa, v ktorom prezentuje svoje umelecké krédo. Štúdia skúma a umiestňuje dielo Júliusa/Gyulu Szabóa v kontexte súdobej maďarskej a medzinárodnej výtvarnej scény. Zaradom sa venuje nielen umelcom či smerom, ktorí Szabóa ovplyvňovali alebo sa viažu k jeho osobnosti (napr. Csontváry, vplyv umeleckej kolónie v rumunskej Oradei), ale aj témam, spôsobom výtvarného vyjadrenia a štýlom charakteristickým pre jednotlivé obdobia jeho tvorby. Umeleckú tvorbu Júliusa/Gyulu Szabóa charakterizuje schopnosť prispôsobovať sa, ale aj hľadanie vlastnej cesty.

Štúdia opisuje ponímanie umenia a umelecké krédo Júliusa/Gyulu Szabóa, ktoré sprevádzalo jeho celoživotnú tvorbu a ktorého ústredným prvkom mohlo byť neustále úsilie o stálu syntézu nadradenú všetkým obdobiam a štýlom. Podľa Böröczfy Szabó „nebol novátorom z hľadiska formy či estetického hľadiska, ale vo svojej ľudskej podstate, svojím vzťahom k životu a umeniu; formovotvornú studnicu »vizionárov«  svojho storočia syntetizoval do vlastného posolstva, a tým vytvoril novú realitu v záujme vzdelania všetkých.“[1]

Štúdia Kláry Kucsery Kubičkovej (Inter arma silent musae?/Fegyverek között hallgatnak a múzsák?/Keď rinčia zbrane, mlčia múzy?) sa zameriava predovšetkým na Szabóove diela, ktoré vznikli v období II. svetovej vojny. Autorka ilustruje na príkladoch argumentáciu, že umelec počas týchto rokov používal pri niektorých svojich obrazoch umeleckú metódu, ktorá sa vtedy považovala za jedinečnú: do svojich malieb zakomponoval obrazy iných umelcov ako akési pozadie či výrazový prostriedok (napr. na maľbe: Hegyi beszéd/Kázanie z roku 1942 je badať štýlové prvky obrazu Auréla Bernátha: Riviéra, ako aj prvky prevzaté od Teodora/Tivadara Csontváry-Kostku), aby potom dielo ako celok naplnil vlastným odkazom a významom. Podľa Kubičkovej názoru vznikli tieto umelecké diela ako apropriácia, teda s využitím umeleckého postupu „privlastňovania“ spojeného s postmodernou – Szabó použil už existujúce umelecké diela, resp. prevzal aj ich výrazové prostriedky a symboly. Klára Kucsera Kubičková bola spomedzi historikov umenia asi najlepšou znalkyňou Szabóovho životného diela, zároveň bola autorkou viacerých publikácií[2], ktoré prezentovali umenie a život Júliusa/Gyulu Szabóa.

V nadpise textu Kláry Kucsery Kubičkovej je možné všimnúť si slovnú hru, ktorá bola možno zámerná, ale možno aj nie. Latinské príslovie: Keď rinčia zbrane, mlčia múzy má pôvod v jednom Cicerovom prejave, jeho pôvodná forma znie: Inter arma silent leges, teda: v čase vojny mlčia zákony. Táto veta vystihuje Kubičkovej druhý záver, podľa ktorého Szabó len počas vojny tvoril s takou slobodou ako potom v rokoch pred smrťou. Inými slovami, počas vojny tvoril nezávisle od umeleckých tradícií a trendov.

Štúdia Andrey Bozó (Jelképek és ősképek Szabó Gyula képzőművészetében/Symboly a archetypy vo výtvarnom umení Júliusa Szabóa) vykladá symboly a obrazy, ktoré sa – prevažne na jungovských princípoch – objavujú v dielach Júliusa/Gyulu Szabóa. Podľa tohto výkladového rámca inšpirovaného psychológiou zapĺňajú spoločné, kolektívne nevedomie ľudstva symboly a archetypy, prostredníctvom ktorých môžeme nájsť význam a získať usmernenie k pochopeniu osobných udalostí a súvislostí, ako aj udalostí a súvislostí širšej, spoločenskej úrovne. Tieto obrazy sa vďaka svojmu archetypálnemu charakteru v určitých prípadoch stretávajú so spôsobmi zobrazenia a postavami kresťanskej ikonografie; v dielach Júliusa/Gyulu Szabóa je to napr. postava dieťaťa. Autorka v intenciách zistení Kláry Kucsery Kubičkovej vyzdvihuje, že v životnom diele Júliusa/Gyulu Szabóa zaujíma žena a ženskosť oveľa významnejšie postavenie ako mužské motívy. Ženské postavy sú v jeho diele postavené temer až na mýtickú úroveň, pričom sa ich individuálne črty strácajú a stávajú sa abstraktnými formami.

Lajos Lóska vo svojej štúdii (A csillagoktól a csontokig: Szabó Gyula grafikáinak jellemző ikonográfiai típusairól/Od hviezd po kosti: O charakteristických ikonografických typoch v grafikách Júliusa Szabóa) skúma charakteristické znaky grafiky, presnejšie drevorytu ako určujúcej techniky umeleckého vyjadrenia v umelcovej neskoršej tvorbe, a zároveň ponúka krátky prehľad grafického diela Júliusa/Gyulu Szabóa, ako aj ikonografických typov, ktoré v ňom sformoval. Lóska zhrnul viac ako tridsaťpäť rokov grafickej činnosti umelca a dospel k tomu, že umelcovi sociálne citlivé nazeranie, ktoré si vytvoril už pred II. svetovou vojnou, a jeho figurálny štýl pomohli vyhnúť sa v povojnovom období posunu k stereotypným spôsobom zobrazovania v duchu socialistického realizmu; monumentálno-realistický štýl však zostal pre neho charakteristický až do konca života. Zároveň však v posledných rokoch života zmenil spôsob svojho vyjadrenia, keď si osvojil aj surrealistické, nefiguratívne prvky.

Nasledujúca kapitola monografie nie je štúdiou, prostredníctvom vybraných textov sa v nej prihovára samotný Július/Gyula Szabó. Štyri texty pokrývajú takmer dvadsať rokov umelcovho života. Nachádza sa medzi nimi list i báseň adresované jeho neskoršej manželke, odpoveď na list začínajúceho umelca,  ktorý sa na začiatku svojej kariéry obracia na Júliusa/Gyulu Szabóa s prosbou o radu, ako aj úvaha o umeleckom vnímaní. V úryvku z najstaršieho Otvoreného listu z roku 1948 spoznávame Szabóove myšlienky o umení a hlavne o umeleckosti. Napriek svojmu názvu má dlhý Otvorený list, ktorý mal byť pravdepodobne vyjadrením umeleckého kréda, jediného adresáta: Szabóovho niekdajšieho majstra Gustáva Gerőa. Všetky písomnosti publikované v monografii odzrkadľujú Szabóove chápanie umenia, obraz o umení, hodnoty, ktorými sa vo svojom diele riadil, ako aj jeho úsilie o syntézu a jednotu.

Záverečnú štúdiu monografie napísal Lajos Szakolczay a nesie názov: A költő szabadságkenyere. A losonci festő-költő Szabó Gyula lírájából/Básnikov chlieb slobody. Z lyriky lučeneckého maliara-básnika Júliusa Szabóa). Venuje sa lyrickým dielam, básňam Júliusa/Gyulu Szabóa. Tieto diela boli písané do šuplíka, a tak sa v nich otvorene objavili aj témy a zážitky, ktorými Szabó hoci aj mohol v 50-tych rokoch v Československu pritiahnuť na seba nežiadúcu pozornosť a odplatu moci. Szabóa zamestnávalo napr. krvavé potlačenie revolúcie v roku 1956 v Maďarsku; bolesť a hnev, ktoré pri tejto udalosti pociťoval, vyjadril vo viacerých básňach. Jeho lyrické dielo je pre širšiu verejnosť takmer úplne neznáme, a tak je Szakolczayho text dôležitým krokom k lepšiemu poznaniu tejto menej známej podoby umelca. Zásluhou podrobného predstavenia poézie Júliusa/Gyulu Szabóa štúdia napomáha aj vzniku dialógu s jeho výtvarnými umeleckými dielami.

Štúdie monografie faktograficky dokladajú všestrannosť Júliusa/Gyulu Szabóa. Toto bohatstvo sa prejavilo jednak v jeho výbere techník, ktoré si osvojil ako autodidakt bez formálneho akademického vzdelania, ale aj v témach a v pestrosti ich formovo-výrazového vyjadrenia. Pridružil sa k tomu ešte veľmi živý záujem o spôsoby literárneho vyjadrenia, prostredníctvom ktorých vedome verbalizoval aj základné piliere svojho umeleckého ponímania.

Túto všestrannosť dokonale odráža rozsiahly, bohatý obrazový materiál knihy. Je to jedna z ďalších predností monografie, pretože vybrané reprodukcie ponúkajú náhľad do celého životného diela umelca. Július/Gyula Szabó mal v Budapešti len jedinú výstavu ponúkajúcu výber z jeho tvorby, a to v roku 1971, a preto je bohatý obrazový materiál nevyhnutný pre lepšie spoznanie jeho diela – zdá sa, že tohto si boli vedomí aj zostavovatelia monografie.

Z tónu štúdií je však zrejmé, že autori v mnohých prípadoch skúmali životné dielo akoby príliš zblízka. Táto pozícia má na jednej strane nenahraditeľnú hodnotu, pretože prostredníctvom tohto dostávame informácie a obraz, ktoré by neboli nedostupné pri vedomom dodržiavaní si odstupu od osoby umelca a jeho kréda. V záujme toho, aby mohlo byť životné dielo a s ním neoddeliteľne spojený umelecký výkon posudzované cez prizmu ich vlastných hodnôt, je potrebná aj odmeranejšia, objektívnejšia atitúda. Predmetná monografia v každom prípade napomáha tomu, aby dielo Júliusa/Gyulu Szabóa vzbudilo väčší záujem, prispejúc tým k prehĺbeniu skúmania jeho životného diela, k prezentácii nových odborných hľadísk.

Životná cesta a životné dielo samotného Júliusa/Gyulu Szabóa môže ponúknuť nové hľadiská historikom umenia na Slovensku, ale aj pre skúmanie vo všeobecnom kontexte maďarských dejín umenia. Na jednej strane Szabóov štatút umelca ako autodidakta, nakoľko neabsolvoval umeleckú akadémiu, je teda mimo umeleckého inštitucionálneho systému, môže nastoliť otázky o úlohe oficiálnych a neformálnych združení v maďarskom umení, dokonca aj o tom, z koho bude alebo z koho vôbec môže byť „uznávaný“, „etablovaný“ autor. Životné dielo Júliusa/Gyulu Szabóa je mimoriadne zaujímavé aj preto, lebo nebol členom žiadnej inštitúcie a ako Maďar žijúci na Slovensku nebol ani organickou súčasťou umeleckého priestoru v Maďarsku, resp. v medzivojnovom období nemal ani maďarské, ani československé štátne občianstvo. Zároveň sa jeho prijatie po vojne zlepšilo, v Československu bol viackrát ocenený ako celoštátnymi, tak aj umeleckými cenami. V Maďarsku však bola odozva na jeho tvorbu obmedzená.

Vyššie uvedené môže nastoliť všeobecnejšie otázky, ako napr. vzťah medzi centrom, v tomto prípade Budapešťou, a perifériou. Oprávnene sa však môžu objaviť aj otázky, či je vôbec možné písať dejiny maďarského umenia v univerzálnom kontexte a či je to vôbec potrebné? V dielach, ktoré majú takéto syntetizujúce ambície sa totiž veľmi často aj pri najlepších úmysloch a ohľaduplnosti prejaví vzťahový systém centrum – periféria.

Pri častiach textu, ktoré sa venujú psychologickej téme, bola autorovi nápomocná Julianna Pépel.  

Klára Kucsera Kubičková (red.) Július Szabó, 1907 – 1972. Vydavateľstvo Nap Kiadó, Dunajská Streda, 2007

---

[1] s. 56

[2] Napr.: Klára Kucsera Kubičková: Július Szabó. Vydavateľstvo Madách Könyvkiadó – Corvina Kiadó, Bratislava – Budapest, 1972