Vlastnými cestami

Recenzia monografie Zsófie Kiss-Szemán: Anton Jasusch – Pútnici nebies

Výpravná monografia Zsófie Kiss-Szemán, ktorá vyšla v roku 2017 v slovenskom jazyku, podáva zhrnutie životného diela umelca, ktoré sa zrodilo v Rakúsko-Uhorskej monarchii a rozvinulo sa v Československu. Touto publikáciou o košickom maliarovi Antonovi Jasuschovi (v maďarskom jazyku: Jaszusch Antal) autorka spláca dlh voči stredoeurópskym dejinám umenia. Kniha súvisí s Jasuschovou-výstavou v Galérii mesta Bratislavy v roku 2007, ktorá bola krátko potom, ešte v tom istom roku, prezentovaná aj vo Východoslovenskej galérii v Košiciach.

Prvá, a do vydania knihy Zsófie Kiss-Szemán, jediná Jasuschova-monografia bola z pera Tomáša Štraussa, a vyšla v roku 1966. V porovnaní s touto je Štraussova kniha osobnejšia, keďže Jasuscha ešte poznal a aj na knihe pracoval spolu s ním. Z tohto dôvodu autor nevykonal dôkladný výskum prameňov, namiesto toho sa opieral o umelcovo rozprávanie. Pri absencii dostatočnej kritiky zdrojov sa tak do textu dostali aj vtedy rozšírené mýty, ktoré Jasusch s radosťou živil. V porovnaní s tým stavia Zs. Kiss-Szemán svoju monografiu výlučne na archívnom výskume a odbornej literatúre, a tak kniha prezentuje umelca s dostatočným odstupom.

Členenie knihy

Monografia pozostáva zo štyroch hlavných kapitol. Prvou kapitolou je úvod, v ktorom autorka rozoberá charakteristiky košickej moderny resp. Jasuschovo postavenie v nej. Okrem toho predstavuje historický kontext doby a jej vplyv na dielo A. Jasuscha.

V druhej kapitole, ktorá je rozdelená na ďalšie podkapitoly, sa môžeme bližšie zoznámiť s Jasuschovou tvorbou. Zs. Kiss-Szemán nerozoberá jeho životné dielo v chronologickom poradí, ale podľa tém, pretože sa k väčšine tém vracal v každom tvorivom období. Tretia kapitola sumarizuje život košického umelca. Autorka k tomu využila dokumenty a fotografie nájdené v archívoch, prezentuje ich aj v monografii. Za osobitnú zmienku stojí najmä strojopisný jednostránkový životopis napísaný a podpísaný samotným Jasuschom. Je cenným zdrojovým dokumentom, ktorý dokladá, ako vtedy osemdesiatročný umelec nazeral na svoju celoživotnú púť.

Komplexnosť monografie zvyšuje aj časť pozostávajúca z novinových článkov o Jasuschovej tvorbe  publikovaných v rokoch 1909 – 1925, zostavená Zs. Kiss-Szemán, ktorá sa tiež nachádza v tejto kapitole. Pre čitateľa je obzvlášť zaujímavá, pretože články poskytujú možnosť nahliadnuť do, často vášnivej, diskusie o maliarových dielach. Kapitolu uzatvára Jasuschovo literárne dielo: Komédia ducha, dráma v troch dejstvách.

Maliar vo víre dejín

Jedným z hlavných významov zväzku je, že autorka skúma umelcovu tvorbu v rámci slovenských, maďarských aj stredoeurópskych dejín umenia. Poukazuje na absenciu diela Antona Jasuscha v maďarskom výtvarnom kánone a jeho neskoré zaradenie do slovenského kánonu. To všetko je čitateľovi predkladané v nadväznosti na historické a spoločenské zmeny, ktoré Jasusch prežil.

V knihe sa oboznámime s osobitým charakterom moderného umenia v Košiciach, vďaka čomu lepšie pochopíme aj dielo a život Antona Jasuscha. Medzi najdôležitejšie charakteristiky tohto prostredia patrila sociálna otvorenosť, multinacionalita a mestská kultúra.

Po roku 1920 boli Košice považované za jednu z periférií maďarského umeleckého života. Ako na to poukázal aj estét Péter György, jednou z výhod takýchto periférií bolo, že na jednej strane boli blízko k Maďarsku, na strane druhej sa tunajší mohli umelci pripojiť k umeleckým hnutiam vzniknutým v nástupníckych štátoch. V Košiciach v 20. rokoch 20. storočia, kedy sa Jasuschovo dielo najviac rozvíjalo, vznikli priaznivé podmienky pre vzostup moderny a avantgardy, špecifické tvorivé prostredie mesta poskytovalo dobrú živnú pôdu pre nové umelecké smery a hnutia.

Okrem osobitostí košickej moderny formovali Jasuschovo umelecké vyjadrenie aj výdobytky doby a rýchle zmeny v každodennom živote ľudí. Modernizácia, urbanizácia, rozvoj priemyslu a infraštruktúry, elektrifikácia, ako aj výstavba ciest a železníc výrazne ovplyvnili spôsob života a myslenie ľudí. Vo svetle toho nie je náhodou, že najtypickejšími témami košickej moderny sa stali výjavy z každodenného života mestského človeka, pričom sa v nich objavili aj symboly priemyselného rozvoja a výstavby (mosty, továrne atď.). Novinkou boli aj témy súvisiace so športom, keďže aj medzi umelcami sa našli nadšení športoví fanúšikovia (napr. Jasusch mal rád najmä futbal).

Aj vyššie uvádzané príklady dokazujú, ako môže zo zmien, ktoré sa udiali v spoločnosti a ktoré sa prejavujú v novom spôsobe myslenia ľudí, vzniknúť téma. V Košiciach to napr. viedlo k tomu, že s jednotlivými motívmi sa zaobchádzalo bez tabu a umelci začali zobrazovať fenomény, ktoré boli dovtedy ignorované: estetika škaredosti a podivnosti získavala čoraz väčší priestor a dôraz sa presunul na umelcovo osobné svedectvo, ako aj na obraz pretvorený jeho osobným videním.

Vychádzajúc z takéhoto prostredia vytvoril Jasusch špecifický charakter svojho umenia. Rovnako ako jeho košickí súčasníci aj on bol ovplyvnený mníchovskými a parížskymi postimpresionistickými prejavmi (okrem iných Paul Gauguin či francúzsky naturalizmus), a hoci v jeho dielach nájdeme množstvo prvkov typických pre modernu, avantgardu, expresionizmus, futurizmus či secesiu, predsa len nenašiel vzor hodný nasledovania. Na začiatku svojej kariéry, v rokoch 1905 – 1907, sa začal začleňovať do maďarskej umeleckej scény, mal dokonca aj prvé úspechy, ale niektorým maďarským kritikom sa jeho diela zdali príliš radikálne a neotrelé.

Zs. Kiss-Szemán sa zámerne vyhýba vymenovaniu umelcov, ktorých možno paralelne prirovnávať k Jasuschovmu dielu, niekoľko inšpiračných zdrojov však predsa len vyzdvihuje. Zmienkou o nich poukazuje na to, že vývoj Jasuschovej tvorby napriek všetkým jej osobitostiam neprebiehal izolovane. Z maďarských umelcov spomína ako jeden z najvýznamnejších vplyvov Józsefa Rippl-Rónaiho a Lászlóa/Ladislava Mednyánszkeho. Zvlášť posledne menovaný mal veľký vplyv na Jasuschovu krajinomaľbu. Význam Rippl-Rónaiho zas spočíval v tom, že na začiatku svojej kariéry upriamil košický umelec pozornosť na vtedajšie parížske umelecké smery. Jasusch si vtedy všimol Paula Cezanna, ktorý mal v Paríži posmrtnú výstavu v roku 1907, teda v rovnakom čase keď mesto košický umelec navštívil. Vplyv francúzskeho majstra možno v Jasuschových dielach objaviť v kompozičných schémach a v prítomnosti sivastého-modrastého koloritu.

Jasusch sa v roku 1908 definitívne vrátil do Košíc, ale onedlho, po vypuknutí prvej svetovej vojny, narukoval do armády, a tak na dlhé roky vypadol z umeleckého života Košíc. Po návrate z vojnového zajatia sa vrhol do práce, akoby chcel dobehnúť stratené roky. Nahromadené skúsenosti, pocity a myšlienky mali plodný vplyv na jeho tvorbu. V týchto rokoch sa rozvinul jeho novátorský prístup a vizuálny svet, a to znamenalo začiatok najkreatívnejšieho a najvýraznejšieho obdobia jeho tvorby, ktoré sa časovo zhodovalo so zrodom Jasuschových symbolistických obrazových cyklov.

Jeden z týchto obrazových cyklov možno dať do súvisu napr. s jeho divadelnou drámou Komédia ducha, ktorá bola inšpirovaná Tragédiou človeka od Imre Madácha. Cyklus desiatich obrovských plátien začal maľovať v roku 1922 a jeho ústrednou témou bolo hľadanie úlohy človeka a jeho miesta vo svete. Úspechom Zs. Kiss-Szemán bolo objavenie donedávna nezvestného rukopisu drámy a s jeho pomocou sa jej podarilo identifikovať aj jednotlivé diela obrazového cyklu. Keďže aj rukopis je začlenený do monografie, môže sa čitateľ na vlastné oči presvedčiť o Jasuschovej všestrannosti.

Zvýšené pracovné tempo povojnových rokov prinieslo svoje ovocie, lebo v roku 1924 sa Jasusch mohol prezentovať niekoľkými samostatnými výstavami, teraz už v Československu. Najprv v Košiciach, a potom, zámerne mimo obvyklého prostredia, aj v Bratislave. Výstavy boli prezentáciou jeho dovtedajšej tvorby a predstavili výber z nej. Reakcie však boli veľmi protichodné. Pozitívne hodnotenie sa mu dostalo najmä od košickej verejnosti, keďže, ako už bolo spomenuté, moderné a avantgardné umenie už v tomto prostredí nebolo neznáme. O Jasuschovi sa v miestnych novinách hovorilo ako o umelcovi, ktorý nastavil zrkadlo človeka oslobodeného od idealizácie, v povojnovej dobe. Mieru úspechu jasne ukazuje skutočnosť, že aj sám Ignotus, ktorého príspevky boli pravidelne publikované v Kassai Napló (Košický denník) s uznaním písal o košickej výstave.

 Naproti tomu bratislavské publikum reagovalo na Jasuschove diela s rozhorčením a nepochopením a okolo výstavy vznikla živá debata, ktorá sa okrem moralizujúcej témy diel točila aj okolo Jasuschovej maďarskej národnosti a germánskych koreňov. Na základe toho bola kultúra, ktorú reprezentoval, prezentovaná ako cudzia slovenskej kultúre. Vášnivý diskurz sa točil aj okolo zobrazenia vzťahu muž – žena. Vyostrenie diskurzu viedlo aj k tomu, že Jasuschovu drámu napokon Slovenské národné divadlo predsa len neuviedlo. Medzi množstvom negatívnych názorov na bratislavskú výstavu sa však našla aj jedna-dve pozitívne, medzi nimi aj kritika Ödöna /Edmunda Gwerka, ktorého obrazy z rokov 1924 – 1925 jasne ukazujú vplyv Antona Jasuscha.

Hoci sa kapitola sumarizujúca odborný diskurz o Jasuschovom diele nachádza netradične v strede knihy, treba osobitne zdôrazniť, že autorka do nej zahrnula rovnako reakcie dobovej slovenskej ako aj maďarskej tlače. Čitateľ tak môže vidieť špecifické postavenie a dvojaké vnímanie maďarských umelcov, ktorí sa po prvej svetovej vojne stali občanmi nástupníckych štátov ako menšina, ako nikam nepatriaca menšina. Jasuschova tvorba tým utrpela tak, že v dôsledku reakcií na bratislavskú výstavu bol zaradený medzi umelcov regionálneho významu a do slovenského umeleckohistorického kánonu bol zaradený až v období rokov 1990. Súbežne s týmto pre neho ani maďarské dejiny umenia nenašli iné miesto než v kategórii cezhraničného umenia.

Napriek tomu všetkému možno A. Jasuscha nepopierateľne považovať za kľúčovú postavu košickej moderny, na čo monografia Zsófie Kiss-Szemán mnohostranne poukazuje a dokladá. Hoci nemá jednoznačných priamych nasledovníkov, jedinečný charakter jeho umenia so svojou osobitou cestou môže byť zdrojom inšpirácie dodnes.

Zsófia Kiss-Szemán: Anton Jasusch – Pútnici nebies, Bratislava, Galéria mesta Bratislavy, 2017, (publikácia v slovenskom jazyku)