muzeum

Umelecký jazyk v medziodborovom dialógu

Expozícia Zádielsky kabinet v koncepcii Michala Machciníka, ako súčasť nového múzea a informačného centra v obci Zádiel

V turisticky atraktívnom a prírodou vzácnom prostredí Slovenského krasu sa v prihraničnej oblasti východného Slovenska nachádza obec Zádiel. V tejto lokalite, kde sa mnohí obyvatelia Slovenska či blízkeho Maďarska vydávajú za oddychom v prostredí lesa, turistikou a skalnými vyhliadkami, sa v uplynulých mesiacoch otvorila možnosť nového medziodborového poznávania. Turistické a kultúrne centrum tu umožňuje stretnutie so špecifickou umeleckou stratégiou, ktorá sprostredkúva edukatívny, muzeálny, ale i participatívny moment, ktorý širokej verejnosti sprístupňuje individuálny výskum spolu s lokálnym časopriestorovým kontextom.

V roku 2020 sa v košickom Múzeu Vojtecha Löfflera uskutočnila samostatná výstava sochára a intermediálneho umelca Michala Machciníka. Išlo o výstavný projekt s názvom Wunderkammer, kde autor v duchu „kabinetu kuriozit“ predstavil zhutnený prierez výberu svojich diel. Kabinety umenia a kuriozít, ktoré sa v Európe rozširovali od čias renesancie, boli dôležitými súčasťami panovníckych sídel a neskôr aj reprezentáciou majetku šľachtických rodín. Združovali zbierky artefaktov rôzneho druhu, poväčšine prírodniny, umelecké a ozdobné predmety, ale aj predmety kultového charakteru alebo rozličné anomálie, dovezené či objednané z exotických krajín. Šľachta v nich často projektovala svoju moc a „úlovky“ mohli mať aj edukatívny význam. Zbierky mali zväčša kolážovitý charakter a boli prezentované v sklenených vitrínach alebo v miestnostiach zaplnených policami.

Tieto domáce, niekedy až vedecké zbierky, zlučujúce diferentné oblasti ľudských a prírodných artefaktov kontinuálne predznamenali vývoj tradičných foriem muzeálnych expozícií. Machniník tak svojou výstavou preniesol narativitu historických zbierok na problematiku súčasného umenia a svojej tvorby, v ktorej prepája ľudské a prírodné, nájdené a zahodené, vážne i myslenie hravo podnecujúce. Naratívy predmetov, ktoré potom transformuje do formálne aj obsahovo vrstevnatých objektov, skulptúr, videí či inštalácií priamo naväzujú na proces svojho vzniku. Hľadaním ich pôvodu sa dostávame k druhej charakteristickej črte autorovej umelecko-výskumnej činnosti, ktorú predstavuje putovanie a prechádzky v okolí rodných Košíc či objavovanie prírodných zákutí, ktoré odkrývajú človekom zahodené alebo prírodné artefakty. Fenomén tohto „lesného tuláctva“ a jeho histórie, ktorá sa dodnes spája s pojmom tramping bol následne v roku 2023 prezentovaný na výstave s názvom Fragmenty trampskej osady v Galérii Jána Koniarka v Trnave. Autor tu sledovaný aspekt rozvinul v prepojení na filozofické odkazy Garyho Snydera (teória divočiny) a hlbšie duchovné aj kultové motívy.

Prečo bolo potrebné takéto priblíženie činnosti individuálneho umelca v texte venovanom novej expozícii, ktorá sa od jari roku 2024 stala súčasťou miestneho turistického centra situovaného v malej obci Zádiel? A je vôbec adekvátne prepájať naratívy súčasnej umeleckej praxe s expozíciou, ktorá predstavuje históriu regiónu či faunu a flóru krasovej oblasti? Domnievam sa, že práve v tomto netradičnom prieniku sa otvára možnosť výtvarnej citlivosti operujúca s osobnou autorskou stratégiou, ktorá prostredníctvom participácie docielila posun projektu na hranicu umeleckej inštalácie, kolektívneho diela a medziodborového aj medzidruhového dialógu.

Expozícia s názvom Zádielsky kabinet odkazuje k naznačenej histórii konceptu zbierok a vystavovania artefaktov rôznorodého charakteru, ktoré v minulosti prepájala osobnosť ich majiteľa. Tu sa ústrednou postavou stáva Michal Machciník, ktorý svoju umeleckú činnosť transformuje do participatívneho a zároveň výskumného projektu s edukatívnym presahom. V koncepcii príprav expozície, ktorej cieľom bolo prezentovať lokálny kontext prírodnej, ale aj historicko-kultúrnej oblasti, prizval k spolupráci obyvateľov obce Zádiel, Východoslovenské múzeum v Košiciach a ďalších odborníkov z oblasti histórie a prírodných vied.

zadiel2

Dve miestnosti múzea tak v tradične pôsobiacich drevených vitrínach prezentujú úžitkové predmety zapožičané miestnymi obyvateľmi (keramické džbány, textílie, pracovné nástroje), artefakty zo zbierok Východoslovenského múzea reprezentujúce prírodný aspekt zádielskej oblasti, a súčasne obsahujú charakteristické intervencie samotného Machciníka. V lesoch nájdené fragmenty ľudskej činnosti ako napr. mokasína, pneumatika či autentické príbory získal umelec mapovaním lokálneho terénu. Kontext zádielskeho prostredia je týmto spôsobom rozvíjaný v ďalšej vrstve výskumu, ktorý sa zameral na aspekty dejín trampingu. V porovnaní s minuloročnou Machciníkovou výstavou sa však v autor posunul okrem terénneho aj k faktografickému skúmaniu, prostredníctvom rozhovoru s pamätníkom Tiborom Kováčom.

Vo videu, ktoré je súčasťou expozície, predstavuje fenomén trampingu a jeho slovenských podôb. Umelec tu uvádza širšie spektrum histórie, ktorá má korene v začiatkoch 20. storočia v bývalom Československu a pokračuje naprieč dejinným vývojom. Tramping bol okrem iného prepojený so spôsobom trávenia voľného času, ktorý vznikol po zavedení osemhodinovej pracovnej doby, bol aj súčasťou života významných umelcov a intelektuálov či rodiskom špecifickej „trampskej“ slovesnosti.

Na územie Slovenska tieto tendencie prenikali z českých lesov len postupne, historické záznamy sú pomerne ťažko dohľadateľné. Video je preto informačne hutným dokumentárnym záznamom, v ktorom sa možno dozvedieť okrem historických a sociologických aspektov komunít aj o novej publikácii zúčastneného odborníka, v ktorej predstavuje dlhoročný výskum približne stovky trampských osád na území východného Slovenska.

Zbierkové predmety expozície Zádielsky kabinet nie sú radené chronologicky ani podľa druhového charakteru či pôvodu. Predstavujú farbistú koláž drobných pamätí či odkazov prírody, ktoré spoločne vytvárajú príbeh zádielskej lokality a jej viacdruhového (ľudského aj mimoľudského) aktérstva.[1] Toto kolektívne dielo, ktoré by mohlo slúžiť aj ako „tradičnejšia“  edukatívna muzeálna expozícia, dokladá zároveň kompetencie súčasného umenia, ktoré dokáže v spolupráci s vnímavým prístupom a dôrazom na odborné zázemie konštruktívne koexistovať s ďalšími odbormi. Jednotlivé vrstvy významov expozície (etnografický, folklórny, archeologický), ukryté v predmetoch dennej potreby, ale aj v historických fotografiách či prírodninách, podnecujú k bližšiemu pohľadu a pomalšiemu vnímaniu súvislostí, ktoré kontrastujú s akcelerujúcim rytmom súčasnosti. Vzájomné juxtapozície exponátov potom reflektujú príbehy skupinovej, ale aj individuálnej pamäte a intimity ľudí aj prírody, ktoré nemusia byť a ani nie sú exaktne rozlišované.

zadiel4

Hoci Machciníkov záujem o problematiku zbierok a prírodných archívov či kuriozít nie je jedinečný – podobnou praxou sa zaoberajú aj iní umelci[2] či výstavy[3]Zádielsky kabinet zhmotňuje stále pomerne ojedinelý prípad súčinnosti umeleckého výskumu a muzeálnej praxe, ktoré môžu spoločne vytvárať nové vzťahy a poukazovať na nové vrstvy významov, oslovujúcich široké spektrum návštevníkov. Podporuje taktiež kultúrne aspekty regiónov mimo veľkých miest, často obťažnejšie reagujúcich na témy a výzvy súčasného umenia. To sa tu dostáva do polohy spoluorganizátora momentov, ktoré môžu byť podľa textu historika umenia a kurátora Miroslava Klebana nazývané „art-trampingom“, ale majú aj ďalšie formy, narúšajúce a sprístupňujúce jeho kedysi prísne vymedzené a v galériách umŕtvované hranice.

Turistické informačné centrum a obecné múzeum

Expozícia Zádielsky kabinet

Autori: Michal Machciník, obyvatelia obce Zádiel a ďalší

Kurátorský text: Miroslav Kleban

Spolupráca: Východoslovenské múzeum v Košiciach a ďalší

Adresa: Zádiel č. 25

Vernisáž: 16. 6. 2024

Trvanie výstavy: dlhodobá expozícia

Otváracie hodiny: sobota/nedeľa: 9.00 – 15.00 hod.

Foto: Košický samosprávny kraj


[1] Každý z exponátov má v dvojjazyčnom popise (slovensky a maďarsky) zaznamenané meno participujúcich obyvateľov obce Zádiel alebo ďalších zainteresovaných. Zbierka tak navonok vytvára svojbytný celok, ale zvýrazňuje kolektívne spoluautorstvo miestnej komunity.

[2] Napr. Otis Laubert, Taryn Simon, Mark Dion a ďalší.

[3] Napr. Výstava Obsese, Krajská galerie výtvarného umění ve Zlíně, 2023, kurátor: Milan Mikuláštík.

Absolvovala teóriu umenia a interaktívnych médií na Masarykovej univerzite v Brne. Pôsobí ako nezávislá teoretička umenia, venuje sa publikačnej činnosti a kurátorským projektom. Zaoberá sa rozširujúcimi sa prístupmi k sprostredkovaniu umenia či kontextmi off-space projektov.