Drobná mušľa vo vrecku tvojho modrého trička alebo kúsok Cejly v tvojom zadnom vrecku

O výstave Kláry Fantovej a Lucie Cimburkovej

Vernisáž výstavy bola súčasťou programu Brno Art Week 2023 ako každoročne sa opakujúceho festivalu, do ktorého sú zapojené všetky umelecké inštitúcie v meste od štátnych múzeí cez školy výtvarného umenia až po off-space galérie. Počas týždňového podujatia sa každý deň konajú podujatia zamerané na výtvarné umenie, ktoré nie sú určené len pre odborníkov, ale snažia sa osloviť aj širšie publikum.

Výstava Kláry Fantovej (1997) a Lucie Cimburkovej (1998) je dovolenkou pri mori, po akej túži každý po dlhej zime. Autorkám sa podarilo vytvoriť na kultúrnej periférii Brna oázu, kde by si sme si aj my radi postavili stan a vyčkali kým zavíta leto. Výstava, žiaľ, netrvá do júla, ale čas, ktorý tu strávime na dovolenke, nám snáď postačí na to, aby sme prečkali vrtošivé jarné počasie. 

V tvorbe Kláry Fantovej a Lucie Cimburkovej sa silne odzrkadľuje vizuálny jazyk divadla a filmu, autorky pristupujú k návštevníkom výstavy prostredníctvom performatívnych aspektov umenia či prvkami, ktoré  podporujú interakciu, a vytvárajú tak v podstate jednotné a komplexné dielo.

Obe kamarátky chceli touto výstavou pripomenúť ich spoločnú letnú dovolenku v roku 2016. Výstava s názvom Tiny Little Seashell In The Pocket Of Your Blue Shirt je presne o tom, o jednej dovolenke a spomienke na ňu, nič viac. Nemá skrytý spoločenský odkaz, ani reflexiu na naliehavé otázky verejného života, len slnko a more, a ešte i skryté tokeny, ktoré si môže pozorný návštevník zameniť za osvieženie v dočasnom bare, ktorý je v prevádzke počas trvania výstavy. Fantová a Cimburková by práve týmto gestom chceli zmazať hranicu medzi výstavným priestorom a návštevníkom a povzbudiť nás, aby sme sa pri vstupe z ulice aj my stali súčasťou výstavy: aby sme ju objavovali, pohrali sa s ňou a na rozlúčku zanechali spomienku.

Pri vstupe do výstavného priestoru udrie do očí stan, ktorý láka návštevníka. Je to bunker, kde si môže oddýchnuť, skryť sa a užívať si atmosféru tejto nezvyčajnej letnej dovolenky. Medzi vankúšmi nájdeme MP3 prehrávač a papier, na ktorom je začatá všetkým dobre známa hra meno-mesto-zviera-vec, ktorá čaká len na to, aby sme ju dokončili. Stan slúži ako východiskový bod výstavy, ale nachádza sa uprostred pomerne malého výstavného priestoru, a tak sa k nemu stále vraciame ako k svojim uterákom rozloženým na morskej pláži. Obkolesujú nás ďalšie inštalácie: more, mesto na brehu mora a lacné ubytovanie, kam sa vraciame akurát len navečer.  

Hlavným prvkom morského pobrežia v rohu je mušľa, ktorú nachádzame na zemi, na stene i ukrytú v piesku. Našou úlohou je, aby sme ju z piesku vyhrabali, aby sme si ju „vzali domov“ a v kúpeľni vložili do sklenenej nádoby určenej výhradne na mušle. V ďalšom rohu nájdeme košík, v ktorom sú „odoslané“ pohľadnice a vedľa neho prázdne. Každý si môže odtiaľto vziať pohľadnicu so spomienkami iného návštevníka výmenou za svoju. V poslednom rohu miestnosti visia ponavliekané škoricové osie hniezda,  ktoré sme si upiekli pred dovolenkou – istota je istota, nech máme so sebou nejaké jedlo pre prípad, ak by sme aj napriek inštrukciám Google Maps zablúdili. Fantová a Cimburková dovoľujú nahliadnuť do jednej z ich určujúcich spomienok, kde nepotrebujeme Uber na to, aby sme sa dostali z bodu A do bodu B.

Výstava dokonale zapadá do vízie projektovej galérie Cejla, ktorá samu seba definuje ako inkluzívnu inštitúciu. Na mieste výstavného priestoru fungovala do roku 2023 galéria SOLO off-space, po jej zániku sa naskytla možnosť absolventom FaVU (Fakulta výtvarných umění Vysokého učení technického), poslucháčom ateliérov intermédií a videa toto miesto prevziať, a tak vznikol kolektív Cejly. 

Cejla je päťčlenné zoskupenie, ktorého členmi sú: Kristýna Gajdošová, Barbora Ilič, Risto Ilič, Monika Rygálová a Tereza Vinklárková. Neskrývaným cieľom komunity je prevádzkovanie vedome feministickej inštitúcie, ktorá chce decentralizovať lokálnu umeleckú a kultúrnu sféru, chce byť súčasťou hnutia proti rastu – degrowth. Ústredným prvkom koncepcie galérie je aj miesto samotné: Cejl čiže „brnenský Bronx“ (názov označuje mestskú časť Zábrdovice, nepochádza z pera autorky; pre miestnych obyvateľov je názov akýmsi prepisom, obrodou pôvodne pejoratívne znejúceho pomenovania). 

Táto časť mesta nemá medzi miestnymi najlepšiu povesť, hlavne preto, lebo sa tu kumuluje spoločensky neakceptovateľná vrstva obyvateľstva. Na začiatku 20. storočia tu bolo mnoho tovární textilného a iného priemyslu, väčšina z nich bola vo vlastníctve židovského obyvateľstva. Počas druhej svetovej vojny, v dôsledku emigrácie Židov a holokaustu, prevzali miesto židovského obyvateľstva tunajší Nemci, ktorí boli po vojne takisto nútení mesto opustiť. Do uvoľnených budov boli nasťahovaní Rómovia zo Slovenska. A tak dnes obýva lokalitu vrstva obyvateľstva, ktorú väčšinová spoločnosť vo väčšine prípadov nechce brať na vedomie.

Tento undergroundový charakter však podnecuje čoraz viacej ľudí, aby si práve Cejlu vybrali za dejisko či sídlo rozličných kultúrnych podujatí a priestorov: budova väznice v Cejle (Káznice) funguje od roku 2020 ako kultúrne centrum, od roku 2011 sa tu každoročne koná Ghetto festival, sídli tu aj Múzeum rómskej kultúry v Brne, v roku 2016 vydala Kateřina Šedá „sprievodcu“ lokalitou pod názvom Brnox Guide, prevádzkuje sa aj fotografická instagramová stránka, ktorá sa snaží ukázať prostredie z nového uhla pohľadu.

Podobne ako vyššie uvedené príklady vytvára Cejla spoločný priestor, kde môžu byť poslucháč univerzity, robotník vracajúci sa zo smeny, či desaťročné dieťa rovnocennými recipientmi tej-ktorej výstavy. Štátne a obchodné inštitúcie toto nedokážu vytvoriť – akokoľvek si inkluzívnosť vytyčujú ako jeden z cieľov (aspoň podľa mojich skúseností). Cieľom Cejly je zabezpečiť výstavný program zrozumiteľný aj pre tých najmladších. Sprievodným programom Tiny Little Seashell In The Pocket Of Your Blue Shirt bolo napríklad, že deti mali možnosť namaľovať vlastné umelecké diela, ktoré boli v posledný deň výstavy aj vystavené. Na vernisáž prišli ľudia z okolia, deti aj dospelí akoby galéria fungovala už celé roky. Ide o veľmi mladú inštitúciu (galéria bola oficiálne otvorená 22. februára 2023), ale tá bezprostrednosť, ktorá definuje výstavný priestor, možno za rok-dva vytvorí z Cejly stabilné kultúrne centrum lokality. 

Hoci cieľom Fantovej a Cimburkovej výstavy nie je senzibilizácia, návštevníkom, ktorí sem zablúdia, úspešne nasadí chrobáka do hlavy, že hoci je reč o triednych, jazykových alebo kultúrnych rozdieloch, predsa len neexistuje my a oni. Nech je už daná menšina v akomkoľvek vzťahu k väčšinovej spoločnosti, priestory podobné Cejle sa snažia túto priepasť zužovať. Cejla to dosahuje tým, že je prístupná zadarmo, čím eliminuje finančnú prekážku, ale čo je asi najdôležitejšie – nechce prezentovať súčasné výtvarné umenie tak, že ho môžu chápať len tí, ktorí majú potrebné znalosti napr. pre porozumenie kurátorského textu preplneného  abstraktnými pojmami. 

Brno sa hemží galériami organizovanými zdola podobne ako Cejla, ktoré sú hlavne, dokonca vo väčšine prípadov, prevádzkované len vďaka grantovým projektom. Nejde o nový jav, od roku 2009 pozorujeme v meste vznik  galérií vo výkladoch a iných off-space priestoroch, všetky fungujú na tomto istom princípe. Počas pandémie nasledovala ďalšia vlna vzniku galérií, ktorá bola akousi reakciou na súčasnú neistotu, na prekážky pre vystavovanie, resp. na ťažkosti začínajúcich teoretikov alebo výtvarníkov. Takéto alternatívne miesta slúžia omnoho lepšie aj pre diela založené na interakcii, pretože ich divák nevníma tak sterilne ako môže pôsobiť napr. priestor white cube. Tu sa návštevník skôr odváži pohybovať sa medzi dielami ako aktívny účastník, a nielen ako divák. Nie sú tu kordóny, sklenené zábrany či uvádzač sediaci v kúte, ktorý človeka napomenie, ak podíde príliš blízko k vystavenému dielu. Stráca sa relevancia sociálnych rozdielov, mizne pátos obklopujúci umelecké dielo, ktoré ho oddeľuje od diváka. 

Výstavu Fantovej a Cimburkovej nie je potrebné pochopiť alebo interpretovať, ale prijať, zúčastniť sa jej. Umožňuje také stretnutie s umením, ktoré je v mnohých prípadoch naozaj výsadou začínajúcich umelcov. Umenie by nemalo byť nedosiahnuteľné, ani fyzicky, ani obsahovo, ani čo sa týka jeho zrozumiteľnosti, a táto výstava bola schopná preraziť práve ten sklenený strop, ktorý mnohokrát stojí medzi súčasným výtvarným umením a publikom. Predmetná výstava to všetko dokázala s tým, že návštevníkom vytvorila možnosť vypnúť na hodinku-dve. Výstava je „len“ jednou letnou dovolenkou a spomienkou na ňu, ale tým, že návštevníci (deti i dospelí zároveň) sami interagovali s dielami, sa oni sami stali súčasťou tejto dovolenky. Takto sa okrem už spomínanej zamenenej pohľadnice vraciame domov s ďalšou spomienkou, ktorú si budeme ešte dlho pamätať.

Klára Fantová – Lucie Cimburková: Tiny Little Seashell In The Pocket Of Your Blue Shirt (Drobná mušľa vo vrecku tvojho modrého trička), kurátori: Kristýna Gajdošová, Barbora Ilič, Risto Ilič, Monika Rygálová, Tereza Vinklárková; Cejla, Brno, 22. 02. 2023 – 08. 03. 2023