UMENIE MALOHONTU A GEMERA NA VEREJNÝCH PRIESTRANSTVÁCH

V polovici júna sa konalo záverečné defilé série podujatí Revúca mesto kultúry 2022, počas ktorého bola predstavená aj Mapa umenia na Gemeri a Malohonte, ktorá prezentuje umelecké diela na verejných priestranstvách v rokoch 1945 až 1989. Vzniku mapy predchádzal viacmesačný výskum, ktorý spojil výskumníkov z rôznych oblastí, kultúrnych aktivistov ako aj zanietených miestnych obyvateľov. 

Iniciátorkou mapovania diel bola Lívia Gažová, ktorá sa ako členka občianskeho združenia Čierne diery okrem iného venuje aj kultúrnej činnosti na Gemeri. Gažová sa vďaka tomu už venovala priemyselným pamiatkam regiónu z čias monarchie, v tomto projekte sa pokúša predstaviť ďalší zaujímavý okruh tejto oblasti. Vzostup Gemera bol totiž významný aj v rokoch socializmu: podobne ako v iných oblastiach Slovenska, aj tu sa budovali továrne, závody, školy, obchodné domy či kultúrne zariadenia. V súlade s pravidlami socialistickej kultúrnej politiky bolo určité percento (zvyčajne 0,5 – 2 percentá) z rozpočtu týchto verejno-spoločenských stavieb určené na realizáciu umeleckých diel. 

Mohli to byť plastiky na verejných priestranstvách alebo diela na priečeliach budov či v ich interiéroch. Rozvíjalo sa tzv. monumentálne umenie, ktorého cieľom bolo „vychovávať socialistickú spoločnosť ku kultúre”. Diela umiestnené po celej krajine, v krajných prípadoch hoci aj uprostred prázdnych polí, však nepriniesli osvetu, ktorú očakávala moc, čo je pochopiteľné, pretože adresáti neboli na ich prijatie pripravení.^[1] V dôsledku toho sme takmer úplne zabudli na diela vytvorené počas predchádzajúceho režimu ako dekoratívne súčasti budov alebo na verejných priestranstvách, a najčastejšie ich nepovažujeme za organickú súčasť nášho kultúrneho dedičstva. 

Špecifická situácia regiónu Gemer-Malohont, teda zmrazenie vývoja po Nežnej revolúcii však paradoxným spôsobom konzervovala túto historickú vrstvu a výskum pomenovaný Mapa umenia na Gemeri a v Malohonte priniesol prekvapivé výsledky. Inventarizáciu diel viedli okrem Gažovej Mátyás Zagiba a Gabriela Garlatyová, pedagogička na Technickej univerzite v Košiciach. Výskumu sa zúčastnili aj Garlatyovej poslucháči dejín umenia, pre ktorých bol tento projekt skvelou praxou terénneho výskumu. 

Počas výskumu sa podarilo zozbierať informácie o obrovskom množstve diel, hotová mapa však predstavuje len výber z bohatého dedičstva monumentálneho umenia v regióne. Prezentovaných 103 diel patrí medzi tie najzaujímavejšie: v mnohých prípadoch dokladajú ideové zameranie západoeurópskych avantgardných smerov maskujúc sa pomenovaniami a typickými témami akceptovanými v socialistickom systéme.  

Mapovanie začalo výskumom v archíve Slovenského fondu výtvarných umení. Diela na verejných priestranstvách, ktoré vznikli počas socializmu, boli totiž objednávané prostredníctvom tejto inštitúcie. Fond následne vyhlásil na jednotlivé poverenia buď verejnú súťaž alebo požiadal autora, ktorého uprednostňoval objednávateľ, aby dielo vytvoril. Následne predložili umelci na viacstupňové posúdenie návrhy, ktoré hodnotili členovia ideologických umeleckých komisií Fondu. V súčasnosti sa archív obsahujúci zápisnice z jednotlivých objednávok nachádza v Slovenskom národnom archíve. Výskum však sťažovalo neúplné zachovanie archívnych dokumentov. V mnohých prípadoch chýba fotodokumentácia diel, ktorá bola povinnou zložkou zápisnice.

V počiatočnej fáze výskumu vysvitlo, že zapojenie miestneho obyvateľstva je dôležitým faktorom, keďže sú to práve miestni obyvatelia, ktorí sa deň čo deň s týmito dielami stretávajú: dokonca aj s takými, na ktoré sme počas nášho výskumu v archíve nenatrafili. Priebežné udržiavanie kontaktov s miestnymi sa ukázalo byť dôležité pre ich pomoc s identifikáciou známych diel, ale aj diel objavených v archíve. Dostali sme však množstvo tipov aj na ďalšie, doteraz neznáme diela. 

Ako sa dalo očakávať časť diel sa už nepodarilo nájsť. V lepšom prípade sa dostali pod zateplenie fasád, takže v budúcnosti je šanca na ich prezentovanie, viacero diel je však možné vidieť už len na archívnych záberoch. V porovnaní s inými mestami na Slovensku sa však diela v tomto regióne zachovali v pomerne veľkej miere, čo dokladá aj mapa. 

V turistických informačných centrách regiónu Gemer-Malohont je mapa dostupná zadarmo, a tak sa táto určujúca a dlhý čas ignorovaná vrstva regionálnych dejín umenia stáva prístupnou pre každého.  

Autorov článok o monumentálnych keramických dielach na Slovensku je možné prečítať si tu .

---

^[1]Ľubica Belohradská: Bohatstvo okolo nás, In: Výtvarný život, Bratislava, 1978