Vrstvy farby na fotografii

Výstava Évy Bodó posúva žánrové hranice fotografie

Éva Bodó si ako východiská pre svoj tvorivý proces vyberá miesta, ktoré sú  zvyčajne zatlačené na perifériu nášho vnímania, hoci je možné, že popri nich každý deň prechádzame: opustené a zanedbané priestory nášho urbanizovaného prostredia. Jej výstava s názvom Dojem účasti, ktorá bola v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave otvorená 15. marca, prezentuje diela, ktoré tieto priestory prostredníctvom fotografie a maľby novým spôsobom rekonštruujú.

Éva Bodó sa narodila v roku 1979 v Dunajskej Strede, v súčasnosti žije a tvorí v Šamoríne. V roku 2022 absolvovala štúdium v odbore maľba na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Mala viacero skupinových a samostatných výstav na Slovensku, v Česku a v Rakúsku. V súčasnosti sa venuje problematike nevyužitých priestorov v mestách, Dojem účasti je jej druhou výstavou, ktorú zasvätila tejto téme. 

Rovnaká téma, rôzne nástroje: pri vstupe do výstavného priestoru vítajú návštevníka tri veľkoformátové obrazy – fotografia, skica a maľba.

Témou je periféria obce Kyselica neďaleko Šamorína, presnejšie budova prístaviska kompy, ktorá premáva cez prívodný kanál Dunaja.

Monochromatická fotografia vznikla za silného slnečného svetla, strecha vrhá ostrý tieň na stenu, rovnako ako okolité betónové stĺpy a mrežovie plota, ktorý obklopuje budovu. Nie sú tu ľudia, ani živočíchy, vidíme len betón a pustý trávnik. V divákovi vyvoláva obraz pocit opustenosti a zanedbania.

Čierno-biela skica umiestnená vedľa fotografie zachytáva len kľúčové prvky predchádzajúceho zobrazenia. Prvky, ktoré autorka považuje za dôležité, sú zvýraznené silnejšími kontúrami. Systém čiar, ktorý vznikol, je odtlačkom dlhotrvajúceho zvažovania, procesu výberu, počas ktorého E. Bodó skúma súvislosti medzi obrysovými čiarami, pričom sa vzťah medzi skutočnosťou a obrazom začína pomaličky vytrácať. 

Pri skúmaní tretieho obrazu série, ktorý je namaľovaný jasnými farbami, sa dostávame k ďalšiemu kroku procesu abstrahovania. Pre autorku sa tu už vykryštalizovali najdôležitejšie línie – nimi vymedzené polia vyplnila farebným akrylom. Z maľby sa úplne vytráca priestorový efekt, dôraz je kladený na dvojrozmerný povrch plátna. V protiklade s dvoma predchádzajúcimi dielami súboru prevláda na tomto obraze hra farieb: E. Bodó používa farby, ktoré sa v skutočnosti na mieste, ktoré slúži ako východisko zobrazenia, určite nenachádzajú.

Výsledkom je akási utopistická topografia,

ktorá použitím farieb vdychuje život nudnej šedi urbanizovaného prostredia. Diela vychádzajú z konkrétnych a skutočných miest, autorku zaujímajú nevyužité priestory v meste alebo hoci aj v urbanizovanom prostredí. Samotnému maľovaniu v jej prípade predchádza fotografia a grafika, neskôr zohrávajú v tvorivom procese dôležitú úlohu aj digitálne médiá.

Súčasná tvorba É. Bodó svedčí o vplyvoch počas štúdia na univerzite. Predtým sa primárne sústreďovala na abstraktnú maľbu, avšak pod vplyvom jedného zásadného umeleckého zážitku sa obrátila k realite. Ide o jej druhú samostatnú výstavu od ukončenia štúdia, ktorú zasväcuje problematike mestských priestorov. Kým predchádzajúca výstava (v bratislavskej Galérii Čin Čin, s názvom Urban Voids) sa sústredila na výsledný produkt jej tvorby – na maľby, súčasná výstava ponúka náhľad aj do medzifáz, do umeleckého tvorivého procesu s tým, že tentokrát sa do centra pozornosti dostáva fotografia. 

K úlohe fotografie v tvorbe É. Bodó je možné pristupovať z viacerých hľadísk: na jednej strane je nástrojom tvorby, akýmsi experimentovaním, pričom výsledným cieľom je aj naďalej vytvorenie maľby. Na strane druhej má aj dokumentárny charakter, keďže zvečňuje pracovný proces. Možno ju však chápať aj ako samostatné umelecké dielo.

É. Bodó sa študovala maľbu v ateliéri Ivana Csudaiho, kde boli nástrojmi jej tvorby najmä veľkoformátové maľby a intenzívne farby. Zhodou okolností sa prihlásila na fotografický smer, ktorý skúmal tematiku priestorov v meste. Pre É. Bodó sa táto náhoda ukázala byť produktívnym impulzom, pretože fotografické nazeranie pomohlo dať jej maľbám rámec, predmet fotografie sa premietol do témy maľby – miesto dovtedajšej úplnej abstrakcie prevzal nový spôsob videnia vychádzajúci z reality. Najskôr začala objektívom fotoaparátu objavovať priestory v meste Šamorín, vo svojom domove. Každé jedno miesto si dôkladne zmapuje, fotografie vytvára vždy z viacerých uhlov pohľadu.

Pozornosť upriamuje najmä na schátrané budovy či vetrom ošľahané uličné priestory.

V Šamoríne ako prvé takýmto spôsobom mapovala centrum mesta, potom nasledovala periféria, neskôr navštevovala čoraz vzdialenejšie miesta ako napríklad pobrežie Dunaja a okolie kompy (trasu do značnej miery poznačili obmedzenia vychádzania počas pandémie). 

Najskôr stavala na náhodnom, intuitívnom prístupe, počas výletov si postupne osvojila nazeranie, ktoré bolo dovtedy pre oko maliara nepoznané. Objektívom fotoaparátu videla nové súvislosti, nové detaily – či už jej pozornosť zaujalo zábradlie, štruktúra asfaltu, plot alebo práve obrysy lampy. Fotografie, ktoré takto vznikli, nesú znaky dokumentárnej fotografie: sú svedkami toho, ako sme zanedbali jednotlivé časti nášho obytného prostredia; respektíve poukazujú na nudu, bezúčelný charakter nevyužívaných verejných priestorov.

Takto zhotovené fotografie sú východiskovým bodom pre grafiku a maľbu, na druhej strane ich É. Bodó používa ako základný materiál k experimentovaniu s farbami a štruktúrami, fotoaparát dostáva úlohu ako nástroj dokumentovania ďalšej časti tvorivého procesu. Vznik jej diel definujú zdĺhavé experimentálne procesy: na fotografie vytlačené na fotopapieri nanáša farbu, niekedy aj vo viacerých vrstvách, a takto vzniknuté obrazy znovu odfotí – čím dá dielu opäť fotografický charakter a diela zaradí do cyklického procesu. Inokedy, v záujme skúmania súvislostí medzi farbami, vytlačí obraz na priehľadnú fóliu, za fóliu umiestni maľovaný povrch, ktorý presvitá cez priehľadné časti.

Na výstave môžeme byť svedkami týchto procesov. É. Bodó nanáša farbu na fotografie v rovných geometrických pruhoch, ale rada využíva aj techniku sieťotlače. Tieto fotografie nevznikli zo širokého uhla pohľadu, skôr sa zameriavajú na jednotlivé detaily – napríklad na prvky budovy kompy v Kyselici alebo na mrežovie oplotenia. Autorka nanáša farbu cez sito natiahnuté na fotografii, aby takto na výslednom obraze vytvorila súhru detailov fotografie a štruktúry farieb, ktoré vznikli prostredníctvom tlače cez sito. 

Recipientovi napadá otázka: bude zhrdzavený plot alebo popraskaný pás asfaltu esteticky prijateľnejším, ak ho na fotopapieri autorka pokryje vrstvami farby?

Procesy, ktoré É. Bodó aplikuje, svedčia o jej sklonoch k aktivizmu,

ktoré naznačujú, že autorka dúfa, že umelecké dielo môže byť impulzom k opätovnému definovaniu nášho vzťahu k urbanizovanému prostrediu.

Proces vrstvenia neprebieha len vo fyzickej podobe, ale aj virtuálne – É. Bodó zo svojich výtvorov, ktoré digitalizovala v rozličných fázach tvorivého pracovného procesu, vytvára animované GIF-y, teda digitálne pohyblivé obrázky, ktoré boli premietané na vernisáži výstavy. Obrázky oživuje tak, že prostredníctvom zmien farieb vytvára zdanie pohybu. Tento digitálny postprodukčný proces slúži v prvom rade na to, aby autorka skúmala možnosti farebnej škály ako aj kombinácie jednotlivých farieb.

Výstava Évy Bodó posúva žánrové hranice fotografie.

Keďže autorka vychádza z maľby, k fotografii pristupuje spôsobmi, ktoré sú charakteristické v prvom rade pre maľbu. Jej pracovný proces je však viac než hra s formami: svedčí o vedomom prístupe autorky k vlastnému prostrediu. To, na čo poukazuje É. Bodó, presahuje kategóriu esteticky nepríjemného, pretože zanedbanie a spustnutosť nášho prostredia korení vo väčších spoločenských problémoch. Názov výstavy – Dojem účasti – preto možno chápať aj ako ironické prehlásenie, veď ak by sme chceli naozaj konať, nebudili by sme len dojem účasti.

Éva Bodó: Dojem účasti, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava, 15.03.2023 – 15.04.2023

Preklad: Lenka Nagyová